Mayský kalendár už dlho fascinuje vedcov svojou presnosťou a komplexnosťou. Nová štúdia však odhalila ďalšie kľúčové tajomstvá tohto starovekého systému. Antropológovia John Linden a Victoria Bricker z Tulane University prišli s revolučným poznaním takzvaného 819-dňového cyklu, ktorý je jednou z najzáhadnejších častí mayského kalendára.
Podľa ich výskumov tento cyklus pokrýva oveľa dlhšie obdobie, ako sa doteraz predpokladalo, a úzko súvisí so synodickými obdobiami planét viditeľných voľným okom.
Čo je to 819-dňový cyklus?
Mayský kalendár pozostáva z niekoľkých vzájomne prepojených systémov, ktoré zaznamenávajú rôzne časové cykly. Jedným z nich je 819-dňový cyklus, ktorý je pre vedcov už desaťročia veľkou hádankou. Tento cyklus bol predtým vnímaný ako systém štyroch farieb a svetových strán – červená pre východ, biela pre sever, čierna pre západ a žltá pre juh. Táto interpretácia však nevysvetlila, ako tento kalendár zodpovedá pohybom planét.
Nová štúdia publikovaná v časopise Staroveká Mezoamerika Prináša nový pohľad: 819-dňový cyklus nie je obmedzený na štyri opakovania, ako sa pôvodne predpokladalo, ale zahŕňa 20 cyklov, čo zodpovedá obdobiu približne 45 rokov. Táto dlhšia časová os umožňuje prepojiť cyklus s pohybmi všetkých viditeľných planét – Merkúra, Venuše, Marsu, Jupitera a Saturnu.
Planetárne spojenie
Jedným z najdôležitejších objavov je, že 20 cyklov po 819 dňoch vytvára vzorec, v ktorom synodické periódy všetkých viditeľných planét zapadajú do staníc tohto kalendára. Synodické obdobie je čas, kedy sa planéta pri pohľade zo Zeme vracia na to isté miesto na oblohe. Napríklad Merkúr má synodickú periódu 117 dní, čo je presne jeden sedem 819-dňový cyklus. Venuša potrebuje päť cyklov, Mars dvadsať, Jupiter devätnásť a Saturn šesť cyklov, aby ich synodické periódy dokonale zapadli do systému.
„Namiesto sústredenia sa na jedinú planétu vytvorili Mayovia komplexný systém, ktorý umožnil predpovedať pohyby všetkých viditeľných planét,“ uvádzajú autori štúdie. Tento prístup ukazuje, aké pokročilé boli astronomické poznatky mayskej civilizácie.
Spojenie s posvätným kalendárom
Ďalšou zaujímavosťou je spojenie 819-dňového cyklu s takzvaným posvätným kalendárom Tzolkin, ktorý má cyklus 260 dní. 20 cyklov po 819 dňoch dáva dokopy 16 380 dní, čo je presne 63 opakovaní tzolkinu. Tento vzťah naznačuje, že oba kalendáre boli navrhnuté tak, aby sa navzájom dopĺňali a v určitých intervaloch sa resetovali. Tento „reset“ pravdepodobne súvisel s významnými astronomickými alebo náboženskými udalosťami.
„Táto synchronizácia dokazuje, že Mayovia hlboko chápali nielen jednotlivé pohyby planét, ale aj ich vzťah v čase,“ vysvetľuje profesor Linden.
Význam pre súčasnú vedu
Objav 819-dňového cyklu s planetárnymi periódami a posvätným kalendárom prináša nový pohľad na mayskú astronómiu. Ukazuje, že ich znalosti presahovali bežné pozorovania a siahali do oblasti komplexných výpočtov a dlhodobého plánovania. „Tento výskum je kľúčovou súčasťou snahy pochopiť, ako Mayovia študovali astronómiu, a je ďalším krokom k odhaleniu zložitosti ich kalendárov,“ dodáva Bricker.
Mayovia ako majstri astronómie
Mayovia vytvorili jeden z najsofistikovanejších kalendárnych systémov v histórii ľudstva. Ich schopnosť presne sledovať pohyby planét a spájať ich s náboženskými a kultúrnymi tradíciami je dôkazom ich pokročilého poznania. Tento objav otvára dvere pre ďalší výskum a ukazuje, že aj dnes sa môžeme od tejto starovekej civilizácie veľa naučiť.
Mayský kalendár zostáva nielen historickým artefaktom, ale aj zdrojom inšpirácie pre súčasnú vedu. Každé nové odhalenie nám pripomína, aké hlboké a prepojené bolo ich vnímanie sveta a vesmíru.
