Niekedy si to ani neuvedomujeme, no to, čo hovoríme, o nás prezrádza viac, ako by sme chceli. Niektoré frázy, ktoré vypustíme z úst ako na bežiacom páse, môžu na iných pôsobiť úplne inak, ako by sme chceli. Podľa psychológov sa dokonca objavujú výrazy, ktoré naznačujú nízku úroveň vzdelania, nedostatok motivácie či uzavretosť voči zmenám. čo ty? Nepatria niektoré z nich medzi vaše obľúbené?
Predstavte si, že sedíte s priateľmi alebo kolegami a zrazu jeden z vás povie vetu, ktorá sa dá zhrnúť takto: „Som na háku“. Možno sa zasmejete, možno len prejdete, ale vedeli ste, že podobné slovné spojenia môžu mať hlbší význam? Nie je to jednorazový výkričník, ktorý vám po náročnom dni vykĺzne z úst, ale slová, ktoré používame pravidelne a bez rozmýšľania. Psychológovia varujú, že niektoré prejavy môžu vzbudzovať dojem, že rezignujeme na svoj rast, vyhýbame sa zodpovednosti alebo sme príliš pohodlní. Nie, nie je to o tom, že si teraz v hlave cenzurujete každú vetu. Ale stojí za to sa zamyslieť nad tým, čo o vás hovoria vaše slová. Ktoré frázy sú teda podľa odborníkov „najnešťastnejšie“?
„Mám to na saláme.“
Znie to ako skvelá fráza, však? Ukázať všetkým, že vám to nevadí, môže byť v určitých situáciách roztomilé. Ale keď to poviete na každom kroku, začne to vyzerať skôr ako lenivosť a nezáujem o okolitý svet. Predstavte si, že by ste takto reagovali na niečo dôležité – napríklad na problém v práci alebo konflikt s partnerom. Ako by to vyzeralo, keby váš šéf počul: „Som v kurze“? Namiesto toho, aby ste pôsobili ako nezávislý nadšenec, vyšli by ste ako niekto, kto jednoducho nechce riešiť problémy.
„Vedel som, že to skončí zle.“
Kto by si nechcel trochu odpľuť a dokázať, že mal pravdu? No táto veta, ktorú mnohí vyslovia s takým zadosťučinením, nie je práve najšťastnejšia. Nielenže to ukazuje, že sa vyžívate v negatívnych scenároch, ale znie to aj tak, že sa radšej budete držať svojho presvedčenia, než by ste hľadali riešenia. A viete čo je na tom najhoršie? Vo väčšine prípadov to nikoho nezaujíma. Takže nabudúce radšej skús povedať niečo konštruktívne a menej skeptické.
„To je ale nezmysel.“
Tak schválne – ako často ste niečo zavrhli ako „kecy“ bez toho, aby ste tomu naozaj rozumeli? Priznajme si, že všetci máme tendenciu niečo rýchlo zavrhnúť, ak je to komplikované alebo nám to na prvý pohľad nedáva zmysel. Ale ak to hovoríte príliš často, bude to vyzerať, že nie ste ochotní o veciach premýšľať alebo sa naučiť niečo nové. A to je škoda. Nabudúce namiesto toho, aby ste povedali: „To je hlúpe“, skúste povedať niečo ako: „Zaujímalo by ma, ako to funguje.“ Uvidíte, ako sa zmenia reakcie okolia.
„To sa nikdy nezmení.“
Táto veta je niečo ako slovná brzda. Keď to niekto povie, okamžite to znie, že svet je statický a my s tým nemôžeme nič robiť. Ale zmena je život. Použitie tejto frázy môže naznačovať, že ste rezignovali na to, aby sa veci zlepšili. A zároveň je zmena to, čo nás posúva vpred. Čo keby ste nabudúce namiesto toho, aby ste povedali „toto sa nikdy nezmení“, povedali: „Ako to môžeme zmeniť?“ Možno budete prekvapení, ako veľmi môžete ovplyvniť.
„Už som taký.“
Máte pocit, že to hovoríte vždy, keď vám niekto naznačí, že by ste mohli robiť niečo inak? Ak áno, možno je čas na malú sebareflexiu. Táto fráza je niečo ako univerzálna výhovorka pre všetky naše nedostatky. Ale vážne, naozaj chcete byť niekým, kto rezignoval na akýkoľvek pokrok alebo zlepšenie? Aj malé zmeny môžu znamenať veľký rozdiel. Skúste teda nabudúce namiesto tejto vety povedať „Možno by som na tom mohol popracovať“.
„Nestojí to za to.“
Koľkokrát ste povedali túto frázu bez toho, aby ste ju skutočne vyskúšali? Uznávam, niekedy môže byť lákavé ušetriť čas, energiu alebo si jednoducho nechať otvorené zadné dvierka. Pravdou ale je, že toto slovné spojenie je často znakom pesimizmu a nízkej motivácie. Takže namiesto toho, aby ste to hneď vzdali, skúste si povedať: „Čo ak to jednoducho vyjde?“ Možno budete milo prekvapení výsledkom.