Hovorí sa, že ten, kto prospel v škole a dostal na vysokú školu samé jedničky, nemusí byť nevyhnutne múdrejší ako ten, kto zmaturoval „iba“ s vysvedčením. Inteligencia má mnoho podôb. Niekto je dobrý v číslach, niekto v histórii a niekto má skvelé všeobecné znalosti. Akí ste šikovný, si môžete vyskúšať v nasledujúcom kvíze. Ale pozor – na odpoveď máte len tridsať sekúnd.
Zaujímavosťou a vtipom je, že podľa niektorých odborníkov ide o znak vyššej inteligencie lenivosť. Lenivci sa vraj vedia zabaviť aj sami, a to len na čas, ktorý sami uznajú za vhodný. Inteligentní ľudia si teda vystačia s vlastnou fantáziou a myšlienkami. Vyplýva to z prieskumu Floridskej univerzity. Štúdia je navyše doplnená o to, že múdrejší a inteligentnejší ľudia sú v bežnom živote drzejší, ponocujú a často sú aj veľmi neporiadni. Na druhej strane, premyslenejší jedinci sú tiež častejšie introvertmi. Pred bujarými večierkami uprednostňujú samotu a ťažšie nadväzujú sociálne vzťahy. Ale aj to im pomáha riešiť veci pokojne a samostatne a s tým súvisí aj ostrejšie a hlbšie myslenie.
Konečne máte výhovorku na to, aby ste sa mohli ráno vyspať
Inými slovami, ľudia s vysokým IQ často uprednostňujú zaujímavé duševné aktivity pred fyzickými aktivitami. Ale skôr, ako začnete presviedčať svoje okolie, že nie ste leniví, ale iba inteligentná, zájdite za psychológom a dajte sa otestovať. Autori tejto štúdie vopred upozorňujú, že mnohí nadpriemerne inteligentní jedinci si môžu byť dobre vedomí svojej nedostatočnej fyzickej aktivity a v dôsledku toho aj sily cvičiť. Výsledky testov by potom mohli vyzerať inak. Ďalší výskum uverejnený v časopise Psychológia dnes uvádza, že aj ľudia, ktorí sa neboja dlhého spánku, ponocovania a neskorého vstávania, majú vyššie IQ. Vraj sú v lepšej kondícii na riešenie zložitejších úloh.
Jasná myseľ = lepšia pamäť
Aj napriek veku sa dá zachovať bystrá myseľ. Aj malé zmeny pomôžu. Najlepším riešením môže byť zdanlivo smiešna záležitosť – riešenie krížoviek. Aj ľudia v mladom veku lúštia krížovky vo svojom voľnom čase, a to práve na zlepšenie pamäti a napríklad na povzbudenie mozgu počas prázdnin a dovoleniek. „Mozog potrebuje neustály tréning, aby nezakolísal,“ Doktor Aamer Khan z Londýna radí ľuďom Harley Street Skin Clinic. Podľa neho je dôležité učiť sa cudzie jazyky už v mladom veku, naučiť sa hrať na nástroj a predovšetkým veľa a často čítať. Lúštenie krížoviek je podľa Khana skvelý spôsob, ako predchádzať depresiám a demencii v starobe.
Chôdza tiež funguje skvele pre bystrejšiu myseľ a stačí len 30 minút denne. Túto aktivitu je možné doplniť piatimi minútami meditácie v pokojnom a voňavom prostredí. Navyše, ak je človek obklopený pozitívnymi ľuďmi a rád sa smeje, štúdia potvrdzuje, že tieto situácie dokážu v živote urobiť skutočné zázraky. „Ako ukazujú mnohé štúdie, skutočný a srdečný smiech dokáže eliminovať nahromadený stres,“ dodávané odborníkmi.
Ak sa vrátime k lúšteniu krížoviek, môžu byť pre vás slušným odrazovým mostíkom, aby ste sa naučili nové veci aj v neskoršom veku. Vďaka krížovkám sa naučíte množstvo nových mien a označení, ktoré sa vám môžu neskôr v živote hodiť. Podľa odborníkov by ste sa týmto aktivitám mali venovať približne pätnásť až tridsať minút denne. Ak nad nimi strávite hodiny, vaše duševné schopnosti už nie sú trénované, pretože mozog je unavený a jeho výkonnosť klesá. Ale krížovky sú určite niečo, čo udrží vašu ostrú myseľ aktívnu.
