Farba vlasov je častým predmetom diskusií nielen z estetického hľadiska, ale aj ako zdroj rôznych stereotypov. Jedným z najrozšírenejších je mýtus o „nemých blondínkach“.
Nové vedecké štúdie však tento stereotyp nielen vyvracajú, ale prinášajú aj zaujímavé poznatky o vzťahu medzi farbou vlasov, genetikou a prostredím, v ktorom jedinec vyrastá. Pozrime sa bližšie na to, čo hovorí veda.
Ako vznikajú blond a hnedé vlasy?
Farba vlasov je určená množstvom a typom melanínového pigmentu, ktorý produkujú melanocyty vo vlasových folikuloch. Existujú dva typy melanínu:
- Eumelanín – dodáva vlasom tmavšie odtiene ako hnedá a čierna.
- feomelanín – vytvára svetlejšie odtiene vrátane blond, červenej a hrdzavej.
Ľudia s blond vlasmi majú veľmi málo eumelanínu, zatiaľ čo brunetky majú eumelanínu nadbytok. Ryšavky majú naopak vysoký podiel feomelanínu, ktorý dodáva vlasom typický medený alebo hrdzavý odtieň. Genetické variácie, napríklad v géne MC1R, hrajú kľúčovú úlohu v tom, aký typ melanínu sa vo vlasoch produkuje. Táto variácia je bežnejšia u ľudí európskeho pôvodu, kde sa tiež vyskytuje najväčšia rozmanitosť farieb vlasov.
Inteligencia podľa farby vlasov? A čo výskum?
Jedna z najrozsiahlejších štúdií na túto tému bola vykonaná na Ohio State University. Výskumník Jay Zagorsky analyzoval údaje z amerického národného longitudinálneho prieskumu mládeže, ktorý sledoval viac ako 10 000 ľudí z ich mladosti. V rámci prieskumu sa respondentov pýtali na ich prirodzenú farbu vlasov a podrobili sa aj IQ testom.
Tu sú kľúčové výsledky:
- Blondínky mali priemerné IQ 103,2čo je mierne nadpriemer (100).
- Brunetky dosiahli priemerné IQ 102,7zatiaľ čo ženy s čiernymi vlasmi mali IQ 100,5.
- Červenovlásky mali IQ 101,2čo je tiež mierne nadpriemerné.
Výskum teda ukázal, že blondínky nie sú „hlúpe“, ako tvrdia stereotypy. Naopak, priemerné IQ blondínok bolo najvyššie medzi ženami s rôznou farbou vlasov. Rozdiely medzi skupinami však boli veľmi malé a výskumníci poznamenávajú, že nejde o štatisticky významné rozdiely.
Faktory ovplyvňujúce výsledky
Štúdia zohľadňovala aj prostredie, v ktorom respondenti vyrastali. Zistilo sa, že blondínky mali v detstve častejšie prístup k väčšiemu množstvu materiálov na čítanie, čo mohlo prispieť k ich mierne vyššiemu IQ. Napríklad priemerný počet kníh, novín či časopisov v domácnostiach blondínok bol vyšší ako v domácnostiach brunetiek a ryšavých. To naznačuje, že vyššia intelektuálna stimulácia v detstve môže hrať väčšiu úlohu ako samotná genetika.
Aká farba vlasov je najbežnejšia?
Hnedé odtiene sú podľa štatistík najbežnejšou farbou vlasov na svete, a to vďaka vyššej koncentrácii eumelanínu. Viac ako 90% svetovej populácie má prirodzene tmavé vlasy. Blond vlasy sú oveľa zriedkavejšie, najväčší výskyt majú v populáciách severnej a strednej Európy. Červenovlásky tvoria ešte menší podiel v populácii – len 1-2 %, pričom najväčšia koncentrácia hrdzavých vlasov je v Škótsku a Írsku.
Zaujímavé je, že preferencie farby vlasov sa v rôznych kultúrach líšia. Podľa jedného prieskumu atraktivity mnohí muži vnímajú blond vlasy ako symbol príťažlivosti, brunetky sú zase často spájané so stabilitou a inteligenciou. Preferencie teda odrážajú skôr kultúrne normy ako biologickú realitu.
Záleží na farbe vlasov?
Na záver je dôležité pripomenúť, že farba vlasov neovplyvňuje inteligenciu ani schopnosti človeka. Stereotypy ako ten o „nemých blondínkach“ nemajú žiadny vedecký základ a môžu byť škodlivé. AInteligenciu ovplyvňuje mnoho faktorov vrátane genetiky, výchovy, vzdelania a životných skúseností – nie farba vlasov.
Pokiaľ ide o atraktivitu, krása je subjektívna a individuálna. Či už ste blondínka, brunetka, ryšavka alebo sivá, oveľa viac záleží na tom, čo sa skrýva pod povrchom. Ako ukazuje veda, každý z nás má svoj jedinečný potenciál, bez ohľadu na farbu vlasov.
