Pred dvesto rokmi sa deti učili čítať a písať až v škole. Neskôr pridali predmety ako národopis, základné vzdelanie, počítanie a náboženstvo. Zaujímavosťou je, že do roku 1992 mali na školách povinnú telesnú výchovu len chlapci. Neskôr sa školský vzdelávací program rozšíril o ďalšie, tentoraz praktické predmety: varenie, záhradníctvo, branný výcvik a pracovné činnosti.
Byť dieťaťom socializmu znamenalo tráviť 90 % voľného času vonku s priateľmi. Organizovali sa pionierske tábory, kde deti chodili až na štrnásť dní a nikto vtedy netušil, čo to vôbec znamená „byť celý deň na počítači alebo mobile“. Počas telesnej výchovy na základných školách nosili chlapci červené trenírky a dievčatá modré nohavičky. Obe pohlavia si vtedy museli obliecť biele tričko. Za minulého režimu čakalo na malých žiakov viacero zaujímavých aktivít, a to v Dome pionierov a mládeže, kde boli pre deti pripravené krúžky spoločensko-prírodovedné, technické, estetická výchova a turistika. Na základnej škole sa kládol veľký dôraz na to, aby chlapci boli dobrí v práci a dievčatá získali základy varenia. Cvičné kuchynky nájdeme na niektorých školách aj dnes.
Vráti sa branná výchova, workshopy a varenie do škôl?
Za socializmu boli predmety ako vojenský výcvik, dielne či varenie povinné. Chlapci sa naučili pracovať s drevom, vyrobiť poličku či priskrutkovať vtáčiu búdku na strom. Dievčatá sa zasa naučili základy varenia, čo bolo pre nich do budúcna určite prospešné. Tento povinný predmet ich naučil nielen správne stolovať, ale naučil ich aj variť jednoduché jedlo pre viacerých ľudí. Všetko sa varilo v cvičných kuchyniach, ktoré boli na tú dobu dobre vybavené.
Boli tam plne funkčné pece a platničky. Na konci hodiny dievčatá spolu s pani učiteľkou ochutnali jedlo. Aj dnes sa varenie vyučuje na základných školách, no v mnohých prípadoch ide len o voliteľný predmet či krúžok, a to aj napriek tomu, že v minulosti sa viackrát rozhodovalo, či sa tieto praktické predmety nevrátia do súčasných základných škôl natrvalo. Či by to dnes prešlo kvôli rodovej korektnosti, je otázne.
O prácu kuchára dnes nie je takmer žiadny záujem
Na učňovských odboroch sa ročne vyškolí množstvo dobrých kuchárov, no drvivá väčšina z nich odchádza na stáž do zahraničia. Polovica z nich sa do Česka nevráti. Zároveň sa v Českej republike otvára čoraz viac nových reštaurácií a ponúkajú kuchárom skutočne atraktívny plat vrátane bezplatného stravovania. Stále však chýba personál. Aj školské jedálne zháňajú kuchárky márne. Podľa Zväzu kuchárov a čašníkov ide o náročné povolanie a nie každému sa chce robiť. Situácia sa navyše komplikuje začiatkom leta, keď s nástupom prázdnin stúpa dopyt po sezónnej výpomoci. Z tohto problému vyplýva tlak na rast miezd, preto sa aj priemerný zárobok v gastronómii z roka na rok zvyšuje. „Kuchár tento rok zarobí v priemere 49 377 korún, vlani to bolo 45 820 korún,“ hovorí Miroslav Dravecký z portálu Platy.cz. Tento plat sa navyše môže ďalej zvyšovať a k platu sa pridávajú odmeny, príplatky za víkendy a sviatky. Skúsená a zručná kuchárka si bez problémov zarobí až stotisíc korún mesačne.
V reštauráciách a krčmách sa platí zlatom
Keďže kuchárov je v reštauráciách čoraz menej a je po nich akútny dopyt, niektoré podniky sú nútené zvyšovať ceny a tiež skracovať prevádzkové hodiny. V minulosti podobné profesie neboli vôbec tak dobre platené ako dnes. Naozaj dobrý kuchár je v súčasnosti jednou z najlepšie platených prác. Variť sa však musí s láskou, hostia to spoznajú. Zamestnávatelia si vážia poctivých a pracovitých kuchárov. Ponúkajú im množstvo výhod vrátane jedla zadarmo. „Kuchár musí byť presný a neustále sa učiť. Nemôže odísť zo školy a myslieť si, že to stačí na zvyšok života.“ hovorí o tejto práci jeden z českých kuchárov.
Napriek tomu, že mladí ľudia sa k práci kuchára nehrnú, podľa známeho šéfkuchára Zdenka Pohlreicha je česká gastronómia na veľmi dobrej úrovni. „Stále existuje veľa ľudí, ktorí idú do nášho priemyslu, pretože milujú prácu,“ hovorí a on sám sa o budúcnosť reštaurácií nebojí.
