Česká republika je krajina plná nádherných architektonických pamiatok a úchvatných historických budov. Ale aj tu sú miesta, za ktoré sa naša republika môže trochu hanbiť. Vyše tri tisícky mostov zostávajú v úplne havarijnom stave. Jeden z nich je dokonca označovaný ako najškaredší most na celom svete. Vedia o ňom aj niektoré americké univerzity, a to v súvislosti so samovraždami.
Takmer 300 ľudí si vyžiadalo život skokom z Nuselského mosta. Ich pamiatku pripomína v miestnom parku Folimanka pomník Krištofa Kinteru s nápisom. „Podľa vlastného výberu“. Nuselský most bol v minulosti častým cieľom samovražedných atentátnikov. Pôvodne ho lemoval len asi meter dlhý plot, ktorý mohol ktokoľvek a kedykoľvek ľahko preliezť. Po roku 1999 však bola pod zábradlie namontovaná široká sieť a o pár rokov neskôr technici dokonca pripevnili nadstavbu z pružného plechu, ktorú pri skúškach nedokázali preliezť ani skúsení horolezci.
Denne ňou prejdú státisíce ľudí
Známy Nuselský most funguje už 52 rokov. Je dlhý 485 metrov, široký 26,5 metra a podopierajú ho štyri stĺpy. Jeho celková hmotnosť je stanovená na 64 800 ton. Prechádza Nuselským údolím a je najvyťaženejším mostom v Prahe aj v celej Českej republike. Denne po nej prejdú státisíce ľudí a za jeden deň ju prejde na bicykli v priemere 250 ľudí. Viac ako 300 000 ľudí sa denne prepraví v 750 vlakoch linkou metra C. Patrí medzi najväčšie u nás. Vďaka tomu, že cez most vedie metro, je táto stavba súčasťou mnohých učebníc architektúry, vrátane tých svetových. Hovorí sa o ňom aj v súvislosti s tým, že jeho stabilitu skúšali tanky a tatranské štíty plné piesku.
Nuselský most má však hlavne svoju temnú históriu. Hovorí sa o nej aj vo svete. Prvú obeť si most vyžiadal ešte pred dokončením a dnes láka množstvo nešťastníkov, ktorí tu chcú ukončiť svoj život. Príkladom bol jeden opitý čašník, ktorý tu zanechal záhadný odkaz. Stálo tam: „Kto skáče, nech si dá pomlčku!“ Niektorí ľudia, ktorí dnes chodia po moste, uvádzajú, že na mieste pociťujú nepokojnú atmosféru a spájajú most s paranormálnymi aktivitami. Nuselský most však k Prahe neodmysliteľne patrí. A to aj napriek tomu, že pri jeho výstavbe už zomrel jeden z robotníkov. Údajne spadol z jedného z rozostavaných stĺpov vyplnené čerstvým betónom. Hoci definitívne zomrel, jeho telo sa z betónu nepodarilo získať. Podľa viacerých svedectiev ju naliali do stĺpa. To, že most v zahraničí volajú „škaredý“, môže mať niečo spoločné s tým, že má za sebou temnú históriu spojenú s toľkými samovraždami.
Konštrukciu bolo potrebné overiť
„Stavba mosta bola neustále pod dohľadom laboratória,“ Význam skúšok pri vzniku Nuselského mosta načrtol vedúci odboru mostov Správy technickej komunikácie (TSK) Jan Zemánek. Bolo tam špeciálne laboratórium a po moste prechádzali cisterny a vagóny naložené cementom. Posledná kocka robotníci zabetónovali budovu 19. decembra 1969. Testovanie tankov bolo úspešné, nasledovali testy s použitím raketových motorov. Súčasne s nimi jazdili v rúre metra vlaky áut naložených vrecami cementu s celkovou hmotnosťou 53 ton.
V súčasnosti Nuselský most stojí už polstoročie. Prvý projekt vznikol už v roku 1903, no potom úplne zapadol. Most si tak na realizáciu a predovšetkým spustenie prevádzky musel počkať do 22. februára 1973. „Ak by to malo byť navrhnuté dnes, tak by sa príliš nelíšilo od nášho konkurenčného riešenia z konca 50. rokov,“ nechal sa počuť jeden z dvoch hlavných spoluautorov návrhu Jan Vítek. Most je podľa neho aj po 53 rokoch od výstavby plne funkčný a úplne zodpovedá veľkému zaťaženiu vozidiel. Konečnú podobu mosta zároveň pred rokmi určili najmä financie. Najvyššie ocenenie v celoštátnej súťaži o Nuselský most, ktorú Praha vyhlásila v roku 1958, získal projekt s oceľovou konštrukciou. Mestu ale chýbala drahá oceľ, prednosť dostal žďácky most cez Orlickú priehradu. Práve finančné hľadisko dalo šancu druhému návrhu v poradí. Návrh Jana Vítka priniesol výrazné úspory betónu a ocele vďaka subtílnejšiemu materiálu.
