Minimálna mzda je základná mzda, ktorú musí zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu. Pre mnohých ľudí predstavuje dôležitý príjem, ktorý ovplyvňuje ich schopnosť zabezpečiť základné potreby ako bývanie, jedlo a vzdelanie pre svoje deti.
Od 1. januára 2025 dôjde v Českej republike k zásadnej zmene v oblasti minimálnej mzdy. Novostanovená suma 20 800 Kč mesačne, čo pri plnom úväzku 40 hodín týždenne zodpovedá 124,40 Kč za hodinu, predstavuje oproti minulému roku nárast o 1 900 Kč. Táto zmena má priniesť lepšie životné podmienky pre zamestnancov s nízkymi príjmami, no zároveň vyvoláva diskusiu o jej dopadoch na zamestnávateľov, ekonomiku a trh práce ako celok.
Čo znamená zvýšenie minimálnej mzdy pre zamestnancov?
Zvýšenie minimálnej mzdy na 20 800 korún môže zdvihnúť životnú úroveň státisícom zamestnancov na najnižšie platených pozíciách. V súčasnej dobe, kedy sú ceny potravín, energií a nájomného stále vysoké, hrá pre mnohých z nás veľkú rolu každá tisícka korún navyše. Ľudia, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, sú často na hranici chudoby a toto zvýšenie im pomôže lepšie zvládať každodenné výdavky. „Minimálna mzda je najnižšia prípustná výška náhrady za prácu zamestnanca. Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov podnikateľského sektora, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu založenom dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda dohodami o vykonaní práce a dohodami o pracovnej činnosti. Nie je rozdiel, ak ide o pracovný pomer na určitú alebo neurčitú dobu alebo súbeh pracovných pomerov.“ informuje webová stránka MPSVaR.
Dôsledky pre zamestnávateľov: výzva alebo príležitosť
Na druhej strane mince sú zamestnávatelia, najmä malí a strední podnikatelia, ktorí tento krok vnímajú ako dodatočný náklad. Prevádzkovatelia reštaurácií, obchodov a menších podnikov často argumentujú tým, že vyššia minimálna mzda môže viesť k znižovaniu počtu pracovných miest či dokonca k zatváraniu podnikov, ktoré už teraz zápasia s rastúcimi cenami energií a surovín. Zvýšenie minimálnej mzdy o 1 900 korún znamená aj to, že firmy budú musieť svojim zamestnancom nielen zvýšiť platy, ale aj odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Pre malú firmu, ktorá zamestnáva desať ľudí, to môže znamenať dodatočné náklady rádovo v desiatkach tisíc korún mesačne.
Zrušenie garantovanej mzdy: Zmena pravidiel pre súkromný sektor
S novým rokom pribudli v súkromnom sektore takzvané garantované mzdy. Garantovaná mzda bola určená pre konkrétne profesie podľa náročnosti práce, čo znamenalo, že napríklad remeselník alebo zdravotná sestra museli mať vyššiu mzdu ako zamestnanci na menej kvalifikovaných pozíciách. Od roku 2025 sa budú tieto mzdy určovať výlučne dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pokiaľ ich výška neklesne pod minimálnu mzdu.
„Jednou z najvýznamnejších zmien malej novely Zákonníka práce, ktorá reálne nadobudne účinnosť v januári 2025, je zrušenie garantovanej mzdy. Tá doteraz určovala v súkromnom sektore minimálny zárobok v ôsmich úrovniach podľa k náročnosti práce bude od januára jediným zákonným limitom odmeňovania minimálna mzda,“. dodáva Adam Hussein, odborník na pracovné právo na stránke advokátskej kancelárie BDO Legal. Tento krok vyvolal zmiešané reakcie. Kým zástupcovia firiem tento systém vítajú ako zjednodušenie, odborári varujú pred zhoršením pracovných podmienok pre zamestnancov na menej chránených pozíciách.
Ako stojí minimálna mzda v ČR v európskom kontexte
Napriek tomuto zvýšeniu zostáva minimálna mzda v Českej republike v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie na nižšej úrovni. Napríklad v Nemecku bola minimálna mzda v roku 2024 približne 12,41 eura na hodinu a od 1. januára to bude 12,82 eura na hodinu, čo pri aktuálnom kurze zodpovedá sume viac ako 300 Kč za hodinu. Podobne vyššiu minimálnu mzdu majú aj krajiny ako Francúzsko, Belgicko či Holandsko. Na druhej strane krajiny ako Slovensko a Maďarsko majú minimálnu mzdu podobnú alebo nižšiu ako Česká republika. Rozdiely v minimálnych mzdách medzi krajinami EÚ často zodpovedajú rozdielnym životným nákladom. Kým v Česku si môže zamestnanec dovoliť základné životné potreby za minimálnu mzdu, v západnej Európe mu to často stačí na určitú sumu úspor či voľnočasové aktivity.
Rast priemernej mzdy a mzdová nerovnosť
Bez ohľadu na minimálnu mzdu sa vlani priemerná mzda zvýšila. „Priemerná nominálna mzda sa v 3. štvrťroku 2024 zvýšila o 7 % na 45 412 Kč. Po zohľadnení vplyvu inflácie mzdy reálne vzrástli o 4,6 %. Medián mzdy dosiahol v tomto štvrťroku 40 482 Kč,“ potvrdzuje vedúca odboru štatistiky práce ČSÚ Jitka Erhartová. Tento rozdiel ukazuje rastúcu nerovnosť medzi vyššími a nižšími príjmovými skupinami. Odborníci preto upozorňujú, že napriek zvyšovaniu minimálnej mzdy hrozí, že ľudí na jej spodnej hranici bude dynamika rastu životných nákladov stále zaostávať.
Čo prinesie budúcnosť
Zmeny minimálnej mzdy majú vždy širšie ekonomické a sociálne dôsledky. Či už ide o podporu nízkopríjmových skupín, väčší tlak na zamestnávateľov alebo vplyv na infláciu, isté je, že téma minimálnej mzdy bude aj naďalej jedným z dôležitých bodov verejnej diskusie. Či nové nastavenie minimálnej mzdy skutočne povedie k zlepšeniu životnej úrovne tých, ktorí to najviac potrebujú, ukáže až čas. Isté však je, že téma spravodlivého odmeňovania za prácu zostáva v centre záujmu nielen politikov, ale aj zamestnancov a zamestnávateľov.
