Myšlienka zaslúženého odpočinku po rokoch práce láka väčšinu z nás. Pre niektorých sa však sen o dôchodku stáva skôr nočnou morou s vidinou odchodu do dôchodku tesne pred sedemdesiatkou. Kým niektorí si užívajú zaslúžené voľno už v 65-ke, iným sa čakanie na dôchodok neúmerne predlžuje.
Dôchodková reforma sa tento rok stala horúcou témou. Prebiehajúce zmeny v dôchodkovom systéme vyvolávajú obavy a neistotu najmä u tých, ktorí sa obávajú posunutia veku odchodu do dôchodku. Niektorí sa ocitnú v nezávideniahodnej situácii.
Navrhovaná zmena počíta s tým, že muži narodení v roku 1989 a neskôr pôjdu do dôchodku v 67 rokoch. Tento návrh sa vzťahuje na odchody do dôchodku okolo roku 2050 a neskôr. Vláda plánuje obmedziť zoznam profesií, ktoré sú považované za náročné. Znamená to, že menej ľudí bude môcť odísť do predčasného dôchodku bez zníženia dôchodku.
Pre mnohých ľudí to znamená horšie podmienky na odchod do dôchodku. Budú musieť pracovať dlhšie a niektorí nebudú môcť ísť do predčasného dôchodku, ako pôvodne plánovali.
Zmeny sa najviac dotknú ľudí pracujúcich manuálne a v náročných podmienkach. Predstavte si napríklad zlievareň. Práca v zlievarni je fyzicky náročná a vyžaduje si dobrú fyzickú kondíciu. Renomovaný ekonóm Robin Maialeh vyjadruje znepokojenie nad tým, či je reálne, aby ľudia pracovali v takýchto profesiách až do veku 67 rokov.
Rovnako sa zmeny dotknú aj iných profesií s fyzickou záťažou, napríklad stavebných robotníkov, baníkov, zdravotných sestier a zdravotných sestier pracujúcich v sťažených podmienkach a mnohých ďalších. Pre týchto ľudí môže byť práca v starobe náročná a pre niektorých aj nemožná.
Zmeny sa dotknú aj ľudí, ktorí plánovali odísť do predčasného dôchodku. Ak ich povolanie nebude klasifikované ako náročné, budú musieť pracovať dlhšie alebo akceptovať zníženie dôchodku.
Poslanecká snemovňa nie je jednotná
Hlavným argumentom pre reformu je udržateľnosť dôchodkového systému. Vláda argumentuje, že bez reformy by sa systém v budúcnosti zrútil pre nepriaznivé demografický vývoj. Predlžujúca sa dĺžka života a klesajúca pôrodnosť znamenajú, že na jedného dôchodcu pripadá stále menej pracujúcich, ktorí platia poistné. Cieľom reformy je zmierniť tento trend a zabezpečiť nárok na dôchodok aj budúcim generáciám. Zástancovia reformy tvrdia, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku je nevyhnutné na udržanie systému.
Odporcovia reformy poukazujú na negatívny vplyv na zdravie a kvalitu životanajmä u ľudí pracujúcich v manuálne náročných profesiách. Predlžovanie času v práci môže viesť k väčšiemu opotrebovaniu organizmu a zhoršeniu zdravotného stavu. Kritici tiež tvrdia, že reforma nerovnomerne zaťažuje rôzne skupiny obyvateľstva. Kým ľudia s kancelárskymi prácami môžu bez väčších problémov pracovať dlhšie, pre manuálne pracujúcich môže byť práca v neskoršom veku fyzicky náročná až nemožná.
Odborníci to vidia inak
Opozícia reforme vyčíta, že sa zameriava len na parametre dôchodkového systému a nerieši daňové zmeny. Opozícia vytýka aj rýchlosť a netransparentnosť diskusie o reforme a argumentuje, že vláda dostatočne nezohľadnila názory odborníkov a verejnosti.
Odborníci navrhujú alternatívne spôsoby financovania dôchodkového systému. Napríklad spomínaný ekonóm Robin Maialeh navrhuje využiť iné dane, ako sú dedičské a darovacie dane, a zamerať sa na zdaňovanie kapitálových výnosov a právnických osôb. Ďalšie návrhy zahŕňajú investície do pôrodnosti, podporu rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, aby sa ľudia mohli lepšie prispôsobiť meniacemu sa trhu práce.
