Tristotridsaťtri strieborných striekačiek postriekalo tristotridsaťtri strieborných striech. Táto slovná hračka dokáže zamotať jazyk nejednému Čechovi, a čo už cudzincom. Zvyčajne si pri prvom počutí tohto jazykolamu klepú na čelo. Niet sa čomu čudovať – čeština obsahuje unikátne písmeno a ak sú tu cudzinci krátko, je možné, že sa s niečím podobným ešte nestretli. Aj pre túto jedinečnosť je náš materinský jazyk jedným z najťažších jazykov na svete z hľadiska výslovnosti.
Čeština síce nepatrí medzi svetové jazyky, to však neznižuje jej náročnosť. Okrem unikátneho kúsku v našej abecede sa pýšime napríklad aj 5. pádom, ktorý cudzie jazyky nemajú. Aj keď sa nám zdajú ťažšie jazyky na učenie, v prípade češtiny to rozhodne nie je žiadny med. Prečo je náš úradný jazyk taký náročný? Veď veľakrát ani rodení hovoriaci nemajú dobre zvládnutú artikuláciu!
Stačí jediné písmeno
Čeština je jedným z iba troch jazykov na svete, v ktorých nájdeme písmeno „ø“. Podľa neho ju na 95 % spoznáte. S „ř“ sa môžete stretnúť aj v hornolužickej srbčine, ktorou hovorí asi 40 000 ľudí, potom v sliezčine, ktorou hovorí asi 500 000 ľudí. Ani jeden z týchto jazykov však nie je národným jazykom a v písanej podobe ho uvidíte skôr náhodou. A tak je Česká republika opäť v niečom jedinečná – žiadny iný úradný jazyk sa nepýši písmenom R s háčikom. V pätách nám je poľština, ktorá obsahuje fonému, ktorá znie ako naše ø, ale píše sa ako rz. Výslovnosť sa však môže líšiť v závislosti od regiónu, v niektorých oblastiach sa rz vyslovuje skôr ako š alebo ž. Zvuk „ø“ je preto vo svete veľmi nezvyčajný a správne ho vysloviť môže byť poriadny problém. Koľkokrát spoznáte cudzinca podľa (zlej) výslovnosti na prvé počúvanie?
Späť do minulosti
Tento jazykový skvost vznikol už v 13. storočí, prvé písomné zmienky o našom „ř“ pochádzajú z roku 1237. Odvtedy sprevádza náš jazyk a stal sa akýmsi symbolom. Jeho pôvod má niekoľko možných vysvetlení. „Jednou z nich je vývoj od písmena R, po ktorom kedysi v praslovančine nasledovala zmäkčujúca samohláska Ь, ktorá sa neskôr začala písať ako apostrof. A napokon sa vyvinul do háčika: z viac stalo moreona tr’i vznikol tri atď.,“ vysvetľuje server Jazykový kútik. Tento kúsok má teda dlhú tradíciu, aj keď správna výslovnosť môže byť pre deti aj dospelých niekedy náročná. Niektorým jednotlivcom môže trvať rok alebo viac, kým sa správne „ø“ naučí.
Problémy majú hlavne deti
Deti začínajú mrmlať prvé slová okolo jedného roka, do dvoch rokov väčšina už zvláda krátke vety. Ako deti starnú, učia sa všetky samohlásky a spoluhlásky, „r“ a „ř“ sú zvyčajne posledné, vo veku od 5 do 6 rokov. Čo však robiť, ak písmená neviete správne vysloviť? Aj keď deti počujú „ø“ už od narodenia, veľké množstvo z nich s ním má stále problémy, čo len potvrdzuje náročnosť českého jazyka. V posledných rokoch sa zvýšil aj počet porúch reči. Stále viac rodičov vyhľadáva pomoc logopéda. Problémy s výslovnosťou sa pripisujú počtu prerušení v škole. „V Českej republike mešká až 25 % detí. Poruchy reči sú často jednou z príčin, prečo dieťa nenastúpi do školy načas. Ak dieťa nevyslovuje správne len malý počet hlások, väčšinou sykavky, resp. variant R a Ø, môže väčšinou nastúpiť do školy Ale je žiaduce, aby bola pravidelná návšteva logopéda, ktorý pomôže situáciu zvládnuť,“ hovorí logopéd PhDr. Petr Staníček.
Logopédia je pre každého
No nielen deti potrebujú pomoc logopéda. Za odborníkmi prichádzajú aj dospelí, ich služby využívajú napríklad herci a umelci na zlepšenie artikulácie a výslovnosti. „V dospelosti stále viac pacientov prichádza na logopédiu, práve v dôsledku svojej profesie, kde veľa rozprávajú, často pred podriadenými a chcú správne artikulovať alebo sa snažia kultivovať reč, napr. stojí za to spomaliť tempo ich reči,“ vysvetľuje logopedička Jarmila Hašková. Ak chcú byť Česi skvelými rečníkmi, najmä na verejnosti, školenie je na mieste, hoci je to ich materinský jazyk. Na návšteve logopéda nie je absolútne nič zlé, a to v akomkoľvek veku. Máme nespočetné množstvo odborníkov špecializujúcich sa na výslovnosť nášho najťažšieho písmena.
Ťažké, ale obľúbené
Práve pre svoju jedinečnú fonetiku púta čeština pozornosť cudzincov, napriek tomu, že jej výslovnosť patrí medzi najťažšie na svete. Čo sa týka jazyka samotného, určite sú na svete zložitejšie druhy ako je ten náš, nič také neexistuje. Ak ale berieme do úvahy iba výslovnosť, čeština sa vo svetovom rebríčku radí vysoko. Napriek tomu sa to cudzinci radi učia. „Pravdupovediac, predtým, ako som sa začal učiť češtinu ako cudzí jazyk, som ani netušil, koľko ľudí sa ju chce a potrebuje naučiť.
Vo svojich skupinách mám ľudí zo Švédska, Holandska, Rakúska či Luxemburska,“ hovorí lektorka Lenka Táborská. Najväčší záujem o češtinu majú ľudia, ktorí sa do Čiech presťahovali za prácou, nasledujú študenti. Potom sú ľudia, ktorí si našli partnera. tu cudzinci rýchlo zistia, že náš jazyk je rozvláčny, a to nielen kvôli výslovnosti, ale napríklad aj slovesným časom „Asi najlepšie to vystihol cudzinec žijúci v Česku, ktorý sa naučil perfektne po česky : ‚Česky musel byť stvorený Bohom, ak obsahuje slová ako poodvrieť,“ delí sa o skúsenosti skúsená lektorka Jitka Pourová. Pravidelným tréningom a odhodlaním má však šancu každý a vytrvalosť rozhodne prináša vytúžené ovocie, a to aj v prípade tzv. náročné „ø“.
