Talianska babička Emma Morano zomrela pred pár rokmi v úctyhodnom veku 117 rokov. Istý čas jej dokonca patril titul najstaršieho človeka na svete, čo vyvoláva otázky, ako sa jej podarilo dosiahnuť takú dlhovekosť. Niekto by čakal zložitú rutinu zdravého životného štýlu, niekto elixír mladosti, no realita je až smiešne jednoduchá. Spomínaná dáma pripisovala svoju vitalitu raňajkám, ktoré celé desaťročia vôbec nezmenila.
Emma Morano pochádzala z malého mesta Verbania v severozápadnom Taliansku. Počas jej života bolo vo Vatikáne celkovo jedenásť pápežov a bola tiež jednou z posledných troch žijúcich ľudí, o ktorých sa vie, že prežili devätnáste storočie.
Hoci sa na svoj vek tešila, že bude zdravotne v poriadku, odborníci na výživu a lekári by nad jej stravou zrejme len krútili hlavou. Určite to nezodpovedalo tomu, čo v dnešnej dobe považujeme za zdravé.
Babička za svoj život naaranžovala státisíce vajíčok
Keď mala dvadsať rokov, trpela anémiou, čiže nedostatkom železa. Lekár jej vtedy odporučil zjesť tri vajcia denne, jedno varené a dve surové. Mala si k tomu dať nejaké surové mleté mäso. V podstate ide o suroviny na tatársky biftek.
Emma ho nielen počúvala, ale podľa tejto rady sa držala po celý život. Zaujímavé je aj to, že väčšinu života nejedla takmer žiadnu zeleninu ani väčšinu ovocia.
Jej ošetrujúci lekár Carlo Bava odráža aj tento životný štýl. „Vždy jedla málo zeleniny a veľmi málo ovocia, len občas banán a hrozno,“ prezradil svojmu pacientovi.
Prakticky žila len zo sušienok, vajec a mlieka
Vyštekol jej aj za to, že v podstate jedáva stále tie isté jedlá. Ráno mala sušienky a mlieko, svoje tri vajíčka, na obed cestoviny a surové mleté mäso, večer zase pohár mlieka.
Napriek týmto sparťanským stravovacím návykom mala jednu obľúbenú, ktorú si za žiadnu cenu nechcela odoprieť – domácu pálenku z grappy, šalvie, hroznového vína a byliniek. „Keby všetci moji pacienti boli ako ona, mohol by som tráviť dni čítaním novín,“ dodal Carlo Bava.
Okrem toho jej lekár prezradil, že Emma nikdy v živote nebola v nemocnici. Z nejakého dôvodu sa jej úplne vyhýbala, a tak v prípade, že by ochorela, lekári jej všetky zákroky robili v pohodlí jej malého dvojizbového bytu, ktorý posledných dvadsať rokov prakticky neopustila. jej života.
Talianska babička si svoj single život pochvaľovala
Ďalším faktorom, ktorý Emma pripisovala tomu, že sa dožila takého požehnaného veku, bol jej osobný život. S manželom sa rozišla pomerne skoro a už si potom nenašla partnera. Práve to, že bola desaťročia single, podľa nej prispelo k jej psychickej aj fyzickej pohode.
Jej milostný život nebol šťastný. V mladosti bola zamilovaná do chlapca Augusta, ktorý však, žiaľ, pravdepodobne zomrel počas prvej svetovej vojny. „Dostal som od neho listy. Hovorili o láske. A o vojne. A potom prestali chodiť,“ spomenula si Emma, nikdy nevedela s istotou, čo sa stalo jej milencovi.
Viac-menej z rozumu sa potom vydala za muža zo susedstva, no nebola to dobrá voľba. Ukázalo sa, že je to násilník, takže Emma nakoniec nabrala odvahu a tyrana okamžite vyhodila z domu. To si vyžadovalo veľa odhodlania, pretože vo fašistickom Taliansku v tom čase nič také ako rozvod neexistovalo. Preto za neho zostala formálne vydatá až do jeho smrti. Vtedy sa tiež zaprisahala, že už nikdy žiadny muž neprekročí jej prah.
„Jednoducho som už v živote nechcel byť ovládaný,“ svoje rozhodnutie opísala stručne a výstižne.
