V utorok uplynie tisíc dní konfliktu. Rusko zatiaľ Donbas neovládlo, ale stupňuje svoju ofenzívu. Ukrajina si udržiava kontrolu nad časťou Kurska a bola už zúfalá, keď dostala podporu od Bidena.
Na vojnovom fronte na Ukrajine uplynulo takmer tisíc dní a hodiny tikajú. Na získanie diplomatickej výhody pri prípadných mierových rokovaniach bude rozhodujúca pozemná prevaha. Vladimír Putin, ktorého zisky na zemi sú pomalé a straty vojakov rekordné, sa obrátil na severokórejskú armádu, aby pred americkými voľbami zmenil hru nepredvídateľným víťazstvom. Vladimír Zelenskyj, zmätený po nečakanej invázii do Kurska, mohol túto nedeľu dostať dôležitú podporu od odchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý Kyjevu povolil používať rakety dlhého doletu ATACMS na útoky na ciele vzdialené až 300 kilometrov na ruskom území, čo ukrajinský líder tak dlho požadoval.
Je ťažké si predstaviť, ako niečo z toho môže zmeniť na vojnovom fronte. Rusko pomaly postupuje na bojisku, aby dosiahlo jeden z „hlavných cieľov“ tohto konfliktu, ktorý stanovil ruský prezident Vladimir Putin: kontrolu nad Donbasom, ktorého súčasťou sú Luhanská a Donecká oblasť. Napäté boje prebiehajú pozdĺž celej frontovej línie – v Siversku, Chasovom Jare, Torecku či Kurachove. Ukrajina odoláva a udržiava si kontrolu nad niektorými územiami v Kursku, ale požaduje väčšiu medzinárodnú podporu a zbrane. Zelenskyj nadväzuje medzinárodné kontakty, predstavuje svoj plán víťazstva, zaručuje, že sa nevzdá územia, a žiada to, čo mu práve Biden dal pred odovzdaním portfólia Trumpovi (a čo Francúzsko a Británia už obhájili).
„Na taktickej úrovni naďalej vidíme pokrok Ruska, hoci zisky sú relatívne pomalé a čiastkové,“ hovorí Julian G. Waller, profesor na katedre politológie na Univerzite Georgea Washingtona. V rozhovore pre Observador expert na ruskú politiku hovorí, že Moskva „robí pokrok“ vo viacerých bodoch alebo aspoň „vyvíja tlak“ na ukrajinské sily, ktoré zostávajú v defenzíve.
No zatiaľ čo na frontovej línii je pokrok pomalý, na diplomatickom fronte sa môže s príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu zrýchliť. A to si uvedomujú všetci. Republikán počas kampane povedal, že chce konflikt ukončiť do 24 hodín: „Budeme tvrdo pracovať v Rusku a na Ukrajine. Rusko a Ukrajina sa musia zastaviť,“ povedal vo štvrtok novozvolený prezident a pripomenul svoj predvolebný sľub. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkované Spojenými štátmi by sa mohli začať čoskoro. Tvárou v tvár tejto možnosti Kremeľ zintenzívnil svoju ofenzívu – čoho dôkazom bol masívny útok na energetické štruktúry tento víkend.
Donald Trump už zdôraznil, že chce, aby sa vojna na Ukrajine skončila v blízkej budúcnosti
Okrem Donbasu sa ruské jednotky sústreďujú na ďalšie horúce miesto vojny – Kursk. Po totálnej ofenzíve v auguste 2024 sa Ukrajina udržala a stále kontroluje časť oblasti hraničiacej s Ruskom pri meste Sumy, hoci za vysokú cenu. Rusko sa netají nespokojnosťou s ukrajinskou okupáciou: nielen kvôli ľuďom žijúcim v regióne, ktorých bolo potrebné presídliť, ale aj preto, že Kyjevu poskytuje určitú páku pri akýchkoľvek rokovaniach. Kremeľ chce svojmu protivníkovi túto výhodu vziať a podľa prezidenta Vladimira Zelenského má pripravených 50 000 mužov na vyhnanie Ukrajincov, ale nedávna podpora USA by mohla túto úlohu sťažiť a ponechať situáciu „veľmi komplikovanú“.
Ukrajina, ktorá bojuje na bojisku, nechce hrať úlohu slabšej strany a naďalej dúfa, že dokáže ukončiť vojnu za vlastných podmienok, zatiaľ čo jej spojenci, ako napríklad Bidenova administratíva alebo Európska únia (EÚ), trvajú na tom, že sa tak stane. Pre Kyjev by víťazstvo znamenalo vyhnúť sa akýmkoľvek územným ústupkom Rusku návratom k hraniciam, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu. Zdá sa to však čoraz ťažšie a už teraz sa nájdu takí, ktorí uznávajú, že bez kompromisu nebude mier.
Luhansk je už takmer pod ruskou kontrolou, Doneck, Záporožie a Cherson ešte potrvá. Aká je situácia na frontovej línii tisíc dní po vojne?
Od 24. februára 2022 prešla vojna niekoľkými fázami. Na začiatku konfliktu ruské vojská bez prekážok postupovali na ukrajinské územie. Približne po šiestich mesiacoch Ukrajina prešla do ofenzívy, získala späť celú Charkovskú oblasť na severe a na juhu pri Chersone dobyla späť pravý breh Dnepra. Na východe krajiny kyjevské sily tiež dosiahli určité úspechy, ale Rusko od zimy 2023 posilňovalo svoju obranu.
Na jar minulého roka sa Ukrajinci dokonca pokúsili o protiofenzívu s cieľom získať späť zvyšné územia, ale nikdy sa im to nepodarilo – úspech bol len malý. Zdalo sa, že konflikt sa ťahá už dlhé mesiace, až kým Moskva neprestúpila do ofenzívy, väčšinou na jar 2024, a tento trend pretrváva dodnes.
Za takmer 1 000 dní konfliktu (tento míľnik bude dosiahnutý v utorok 19. novembra) je najvýraznejším úspechom Ruska takmer úplná kontrola Luhanska. Ukrajina stále drží časť tohto regiónu, ale veľmi malú. Angelica Evansová, expertka amerického think tanku Institute for War (ISW),v rozhovore pre Newsweek odhadla, že 3. októbra 2024 budú moskovské vojská okupovať 98,8 % územia tohto regiónu, ktorý je súčasťou Donbasu. Boje v Luhansku sa sústreďujú na Svatovsko-kremeľskej línii pri hraniciach s Charkovskou oblasťou.
S Luhanskom na západe hraničí Charkovská oblasť, ktorú v prvých mesiacoch konfliktu okupovali Rusi, kým ju neoslobodili Ukrajinci, a ktorá je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, čo naznačuje, že Rusko sa ešte nevzdalo dobývania tohto regiónu, kde kontroluje len niekoľko dedín. Práve túto stredu Ukrajina oznámila, že odrazila útok v blízkosti mesta Kupjansk. „Čiastočne prenikli na predmestie, do priemyselnej zóny a boli vyradení našimi jednotkami. Išlo o akcie útočných skupín s použitím obrnených vozidiel, pokúšali sa priviesť pechotu,“ povedal agentúre Reuters náčelník mestskej vojenskej správy Andrij Besedin.
Na juhu, v Donecku, ďalšej provincii v rámci Donbasu, je po tisíc dňoch situácia pre Rusko menej pozitívna ako v Luhansku. Jednotky lojálne Kremľu ani zďaleka nekontrolujú celú provinciu a aktívne sú viaceré fronty: Siversk, Chasov Jar, Toresk, Pokrovsk, Kurachovo, predmestie Vuledaru (mesto, ktoré už Rusko dobylo) a niektoré mestá na hranici medzi Doneckom a Záporožím.
Podľa Juliana G. Wallera je práve v okolí Kurachova a Pokrovska situácia pre Ukrajinu v Donecku najzložitejšia. V okolí týchto dvoch miest ruské sily dosahujú významné úspechy. „Ruská taktika sa naďalej vyvíja, zatiaľ čo ukrajinské obranné pozície sa snažia o účinný protiútok,“ konštatuje univerzitný profesor s tým, že na bojisku je ‚menej frontálnych útokov‘ a viac ruských ‚operácií‘ zameraných na obkľúčenie ukrajinských síl. „Existuje značná heterogenita v prístupoch, ktoré využívajú dynamickú frontovú líniu,“ dodáva.
V Záporožskej a Chersonskej oblasti, dvoch regiónoch na juhu, kde Moskva tiež usporiadala referendum – spochybňované medzinárodným spoločenstvom – o ich začlenení do Ruskej federácie, je situácia stabilnejšia, hoci boje pokračujú denne. Podľa správy Inštitútu vojny uverejnenej tento piatok Rusko sústredilo svoju ofenzívu na záporožské mesto Gulajpol, zatiaľ čo v Chersone pokračujú boje pri rieke Dneper.
Mimo ukrajinského územia, na juhu Ruska, pokračuje ofenzíva v Kurskej oblasti. Ruským silám sa už podarilo získať späť časť územia, ktoré stratili od augusta, a v posledných dňoch smerujú ku konečnému cieľu, ktorým je ukončenie ukrajinskej okupácie regiónu. Na tento účel vedú 50-tisícovú ofenzívu a existuje možnosť, že do nej kedykoľvek zasiahne severokórejská armáda.
Hoci obsadenie Kurska možno použiť ako tromf pri vyjednávaní a poskytnúť Ukrajine výhodu za rokovacím stolom, Volodymyr Zelenskyj už priznal, že v ukrajinskej stratégii bolo niečo zlé. V rozpore s pôvodnými očakávaniami Kyjeva Rusko svoju ofenzívu na Doneck nespomalilo. „Ruské ciele sa nespomalili,“ priznala hlava štátu. V rozhovore pre Le Monde Grek, krycie meno jedného z veliteľov ukrajinského práporu v Kursku, zdôraznil, že Kyjev dosiahol len „56 % svojich cieľov“.
„Rusi reagovali rýchlo, počítajú s posilami, ktoré nemáme, a používajú svojich vojakov ako kanónenfutr,“ povedal Grego. Nie všetci s týmto názorom súhlasia. Napríklad Vadym Mysnyk, hovorca vojenského operačného velenia severnej zóny Ukrajiny, v rozhovore pre Le Monde priznal, že najvyššie vojenské vedenie bolo „kritizované“ za to, že vojenskou operáciou v Kursku sa „podarilo oslabiť frontovú líniu v Donbase“.
Musíme si však uvedomiť, že ide o situáciu „Dávid proti Goliášovi“. Urobme všetko, čo je v našich silách. Ofenzívu na Kursk sme začali s obmedzenými zdrojmi,“ pokračoval Vadym Misnik a dodal, že Ozbrojené sily Ukrajiny nemajú právo ‚zanechať budúcim generáciám zamrznutú vojnu‘. Zároveň poznamenal, že „Rusko chápe len právo sily“.
„Musíme si uvedomiť, že ide o situáciu Dávid verzus Goliáš. Urobme všetko, čo je v našich silách. Inváziu do Kurska sme začali s obmedzenými zdrojmi. Rusko chápe len zákon sily,“ povedal Vadym Misnik, hovorca vojenského operačného velenia severnej zóny Ukrajiny
Bidenovo povolenie (pred odovzdaním opratí Trumpovi), aby Ukrajina použila svoje zbrane na útok na ciele vzdialené približne 300 kilometrov, bude pre ukrajinské sily balzamom na udržanie Kurska pod svojou kontrolou, najmä ak v regióne začnú bojovať severokórejské sily. Kyjev dúfa, že v najbližších dňoch použije rakety ATACMS, aby vyvinul tlak nielen na Rusov na frontovej línii, ale aj na zničenie skladov zbraní na ruskom území.
Ruský postup a koniec patovej situácie? Medzi rekordnými stratami a postupom o 200 štvorcových kilometrov za týždeň sa nie všetci odborníci zhodujú
Už niekoľko mesiacov sa v súvislosti s konfliktom objavuje myšlienka patovej situácie, ktorú najmä v poslednom období prelomili ruské úspechy. V tejto súvislosti Julian G. Waller tvrdí, že vojna nie je v „patovej situácii“, čo odôvodňuje nedávnymi úspechmi a skutočnosťou, že „nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská ofenzíva mala skončiť“.
Podobný názor zastáva aj Pavel Baev, odborník na vojenské záležitosti z Mierového výskumného inštitútu v Osle. Pre Observer povedal, že na bojisku nie je patová situácia, pretože „ruské jednotky postupujú rôznymi smermi“. Napriek tomu politický analytik konštatuje, že tieto „taktické úspechy“ pravdepodobne nepovedú k „významnému pokroku“, ktorý by viedol k ukončeniu vojny. „Udržateľnosť stratégie vedenia niekoľkých útočných operácií za každú cenu je veľmi otázna.“
Na zdôvodnenie svojho názoru Pavel Bajev pripomína počet obetí medzi ruskými vojakmi: „V posledných mesiacoch sa výrazne zvýšili.“ Podľa ukrajinského ministerstva obrany, ktoré citujú noviny Kyjev Independent, minulý pondelok zahynulo v bojoch najviac ruských vojakov – spolu 1 770. Okrem toho náčelník generálneho štábu Spojeného kráľovstva Tony Radakin pre BBC uviedol, že priemerný denný počet mŕtvych v októbri 2024 bol 1 500, čo je najsmrteľnejší mesiac od začiatku konfliktu.
Zdá sa, že Rusko tým, že napriek stratám mobilizuje viac mužov do prvej línie, chce získať ešte väčšiu výhodu na bojisku. V prvom novembrovom týždni sa Moskva zmocnila ešte väčšieho územia na Ukrajine -podľa analýzy agentúry Bloomberg približne 200 km2.
Na rozdiel od iných expertov však Viktor Kovalenko, bývalý novinár a obranný analytik, pre Observador tvrdí, že konflikt je stále v „patovej situácii“: „Ruské sily nedosahujú na Ukrajine výrazný pokrok a vojnu možno nazvať patovou,“ hovorí. Okrem toho sa domnieva, že ozbrojený konflikt „nemôže trvať dlho“ vzhľadom na to, že obe strany „zlyhali a ani jedna z nich nemôže dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo“.
Mohlo by Rusko po Trumpovom víťazstve pristúpiť k ďalšej eskalácii konfliktu?
Keďže na bojisku sa riešenie pravdepodobne nenájde, Viktor Kovalenko tvrdí, že jedinou možnosťou, ako môžu Rusko a Ukrajina dosiahnuť dohodu, je rokovací stôl: „Budú sa musieť dohodnúť na prímerí a urovnaní vojny. Možno Donald Trump bude sprostredkovateľom urovnania konfliktu,“ navrhuje analytik ešte predtým, ako sa túto nedeľu stalo známe rozhodnutie Joea Bidena. Túto možnosť pripúšťajú viacerí experti spolu s ďalšou: myšlienkou, že Rusko konflikt eskaluje.
„Budú musieť rokovať o prímerí a urovnaní vojny. Možno bude Donald Trump sprostredkovateľom konfliktu,“ – Viktor Kovalenko, bývalý novinár a obranný analytik
Ukrajinský minister obrany Oleksandr Syrskyj už priznal, že situácia je „komplikovaná“ a existujú „náznaky eskalácie“. „Nepriateľ, spoliehajúc sa na svoju početnú prevahu, vedie útočné akcie,“ povedal.
Túto tendenciu už môžeme vidieť aj na mieste. Jaroslav Galas, vojenský dôstojník na frontovej línii v Záporoží, pre denník WashingtonPost povedal, že „mikrozásahy“ z posledného obdobia, keď Rusko obsadilo nejaké mesto a Ukrajina si ho po niekoľkých dňoch vzala späť, sa zrejme končia: „Najväčším znakom je, že v oblasti je viac ruských síl. Na mieste sú ďalšie jednotky – nielen na druhej alebo tretej línii, ale aj na frontovej línii. Naše pešie jednotky to všetko sledujú a uvedomujú si, že Rusi pripravujú niečo vážne.“ Napriek tomu dodal, že ruské jednotky sa zdajú byť „neskúsené a nedostatočne pripravené“.
Na tento scenár upozornil Washington Post aj veliteľ práporu Roman, ktorý je tiež v Záporoží, a poznamenal, že misia nebude pre moskovské jednotky jednoduchá kvôli obranným operáciám Kyjeva. „V oblasti je viac opevnení. Druhá obranná línia sa tiahne takmer po celej frontovej línii a neustále sa buduje.“ Ten istý dôstojník vysvetľuje, prečo Rusko stupňuje boje. Po víťazstve Donalda Trumpa a blížiacich sa rokovaniach chce mať Kremeľ „páku“ pri rokovacom stole: čím úspešnejší bude na bojisku na Ukrajine, tým neústupnejší môže byť.
Podľa Juliana G. Wallera ide síce stále o „špekulácie“, ale je „určite možné“, že Rusko „sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch pokúsi zvýšiť ofenzívny tlak“. „Môže to súvisieť s myšlienkou, že budúca administratíva sa môže usilovať o rýchle ukončenie konfliktu, a tak [Rusi] chcú získať čo najviac územných ziskov, aby získali výhodnejšiu pozíciu na rokovaniach,“ dodáva .
Profesor z Univerzity Georgea Washingtona zdôrazňuje, že Rusko stupňuje nepriateľské akcie nielen kvôli výsledkom prezidentských volieb v USA. Moskva možno chce využiť aj to, že Ukrajina má nedostatok ľudí a „pred príchodom zimy“ – a mínusové teploty a sneh sťažujú dobývanie územia.
Podľa Pavla Baeva zatiaľ nie je dostatok „dôkazov“, ktoré by potvrdzovali túto „zmenu ruskej stratégie“ len „desať dní po amerických voľbách“. Analytik konštatuje, že „Rusi nemajú potrebných mužov“ na veľkú ofenzívu a nemajú ich ani „Ukrajinci v zákopoch“. Necháva však otvorenú možnosť „ďalšieho prekvapenia“ zo strany Kyjeva, podobného tomu, „čo sa stalo v Kursku“.
„Myšlienka, že budúca administratíva by sa mohla snažiť o rýchle ukončenie konfliktu, by mohla [Rusov] prinútiť, aby chceli dosiahnuť čo najviac územných ziskov, aby získali lepšiu vyjednávaciu pozíciu,“ povedal Julian G. Waller, profesor na Katedre politických vied na Univerzite Georgea Washingtona.
Rovnakú myšlienku vyjadril aj Viktor Kovalenko. Expert „neverí, že po víťazstve Donalda Trumpa Rusko zintenzívni“ ofenzívu „na Ukrajine“. „Rusko teraz nemá vojakov a zbrane na takúto ofenzívu na Ukrajinu,“ tvrdí a bagatelizuje úlohu severokórejských jednotiek: “Je to len dodatočné a dočasné riešenie na vyplnenie medzier na frontovej línii a vytlačenie Ukrajincov z Kurska.“
Takmer tisíc dní po 24. februári by však nástup Donalda Trumpa k moci mohol priviesť konflikt na pokraj rokovacieho stola, a tým aj jeho ukončenie. A prevaha na mieste je kľúčom k diplomatickému víťazstvu. Podľa denníka New York Times, Konstantin Zatulin, jeden zo spolupracovníkov Vladimira Putina v strane Jednotné Rusko a poslanec dolnej komory ruského parlamentu (Dumy), tvrdí, že Moskva by mohla súhlasiť s podpísaním prímeria okolo jari 2025 , hoci iné ruské zdroje, s ktorými americký denník viedol rozhovor, sa domnievajú, že to bude trvať dlhšie. Hoci sa neskončí za 24 hodín, ako sľuboval republikánsky kandidát počas svojej volebnej kampane, nepriateľské akcie sa zastavia.
Podľa Konstantina Zatulina sa konflikt skončí za dvoch podmienok. Prvou je odmietnutie Ukrajiny vzdať sa kontroly nad Kurskom a druhou niečo ako „všetko, čo kontroluje Rusko, patrí Rusku, všetko, čo kontroluje Ukrajina, patrí Ukrajine“. A toto heslo, ktoré predniesol spojenec ruského prezidenta, zrejme ospravedlňuje nedávne zintenzívnenie bojov na frontovej línii na strane Moskvy.
Ukrajinské orgány zo svojej strany zopakovali, že nebudú súhlasiť s ukončením konfliktu za ruských podmienok, ktoré znamenajú územné ústupky. Túto myšlienku odmieta aj väčšina obyvateľstva: podľa prieskumu, ktorý tento piatok zverejnil Medzinárodný sociologický inštitút v Kyjeve, je 58 % Ukrajincov proti odovzdaniu území Rusku.
Tri mesiace pred koncom svojho funkčného obdobia sa americký prezident tiež snaží dať Ukrajine posledný hurhaj tým, že poskytne ukrajinským jednotkám prostriedky na odrazenie ruskej ofenzívy. Joe Biden má však obmedzené možnosti a vie, že v januári 2025 bude situácia pravdepodobne iná.
Donald Trump sa už zaručil, že sa pokúsi nájsť riešenie na základe rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou . Medzitým sa Rusko aj s najvyššími stratami od februára 2022 pokúsi získať späť ďalšie územia. A Ukrajina sa snaží ofenzíve odolávať, pričom sa aspoň do konca roka spolieha na podporu Bidenovej administratívy a Európy.
