Ľudia si nakupovanie bez čiarových kódov ani nevedia predstaviť. Tento spôsob čítania údajov, ktorý nájdeme najmä na tovare v obchodoch či na rôznych identifikačných kartách, bude čoskoro minulosťou. Nahradí ho pokročilejšia metóda.
Je to už viac ako 50 rokov, čo sa začal používať čiarový kód, ako ho poznáme. A úplne to zmenilo spôsob nakupovania. Predavačky tak nemuseli čítať cenu každého produktu zvlášť a následne ju zapisovať do pokladne, ale jednoducho naskenovali kód čítačkou, na základe ktorej pokladničný systém rýchlo našiel a zarezervoval tovar.
Ďaleká cesta
Úplne prvýkrát sa v roku 1949 zrodila myšlienka vytvoriť kód, ktorý by mohol skrývať rôzne informácie. V praxi sa však začal používať až v roku 1974, keď bol čiarový kód umiestnený na obaloch prvého tovaru. To bola Wrigleyho žuvačka
Postupom času sa čiarové kódy pridávali do čoraz väčšieho počtu druhov tovaru a samozrejme v mnohých krajinách. K nám sa dostali až v roku 1983, keď Česko-Slovensko ako vôbec prvá krajina východného bloku uzavrelo zmluvu s medzinárodnou asociáciou IANA EAN, ktorá sa dlhodobo zaoberala európskymi čiarovými kódmi a automatickým zberom dát.
Vstup do združenia však určite neznamenal, že by sa u nás EAN kódy začali okamžite používať – práve naopak. Primárne sa označoval len tovar, ktorý bol exportovaný na Západ. V Československu na to vlastne nebol dôvod. V predajniach chýbalo potrebné vybavenie na čítanie čiarových kódov. V roku 1991 sa tento spôsob identifikácie nachádzal len na 10 až 15 percentách tovaru určeného na predaj v Českej republike.
Všetko sa začalo meniť až po roku 1995, kedy sa čiarové kódy aktívne používali vo väčšine veľkých miest v obľúbených obchodných reťazcoch.
Príde zmena
Spoločnosť GS1, ktorá celosvetovo upravuje čiarové kódy, plánuje po roku 2027 všetky tieto prostriedky nahradiť, a to modernejšími QR kódmi. Prechod by mal byť veľmi hladký, keďže je potrebné, aby mal každý dostatok času na prispôsobenie sa zmene. Výrobcovia tovaru budú musieť označovať produkty QR kódmi a predajcovia prirodzene nainštalujú do obchodov nové pokladnice, ktoré dokážu tieto kódy prečítať.
V niektorých predajniach však už klasické čiarové kódy nahradili. Týka sa to hlavne obchodov s oblečením, ktoré jednotlivé produkty vybavujú RFID štítkami. Vďaka tomu si pokladňa dokáže prečítať všetky informácie o priloženom tovare a celý nákupný proces je ešte rýchlejší.
EAN vs. QR
Jedným z dôvodov, prečo sa GS1 rozhodla zmeniť kódy, je, že EAN, ktorý sa používa dlhé roky, nedokáže uložiť ani zďaleka toľko údajov ako QR kód. V podstate obsahuje len tie najzákladnejšie informácie. A niet sa čo čudovať. Dá sa naň zapísať iba 12 číslic údajov a jedna kontrolná číslica.
Naproti tomu do QR kódu je možné zaznamenať až 7 000 číslic, takže sa s ním logicky pracuje oveľa jednoduchšie. Na produktoch by neslúžil len na identifikáciu pri pokladni, ale niesol by aj dôležité informácie pre samotných zákazníkov. Po naskenovaní QR kódu by vedeli podrobnosti o produkte.
„Naskenovaním kódu by zákazníci mohli získať rôzne informácie o tom, odkiaľ produkt pochádza, o jeho zložení a tiež vplyve jeho výroby na životné prostredie. Okrem toho by sa však dozvedeli aj celý rad ďalších vecí,“ dodal. Uviedol pred časom Jan Somers, riaditeľ GS1 v Belgicku.
Pri elektronike by QR kód slúžil aj na jednoduché zobrazenie návodu na použitie, vďaka čomu by bol celý balík oveľa ekologickejší.
Svet sa skrátka posúva dopredu, preto treba urobiť veľa zmien. Obchodníkom to síce pridá prácu, no zákazníci z toho budú mať len úžitok.
