Táto fotografia sa zapísala do histórie, keďže ide o jednu z najznámejších snímok z vojnových čias. Je plná symboliky a predstavuje dôležitý moment. Niet divu, že sa fotografia stala akousi ikonou. Vtedy išlo o veľkú slávu, no dnes už vieme, že niečo nie je v poriadku. Pozorne sledujte, možno na to prídete skôr, ako vám to povieme.
2. mája 1945 Červená armáda po dlhom čase konečne dobyla Berlín, pre ruskú armádu to bolo veľké víťazstvo. A tak vznikla táto unikátna fotografia predstavujúca veľký triumf z východného frontu počas druhej svetovej vojny. Čo na nej vlastne vidíme? Sovietsky vojak na vrchole Reichstagu, čo je budova Reichstagu v Berlíne. Vojak máva červenou vlajkou s kosákom a kladivom. V pozadí vidno dym, trosky na uliciach, dokonca aj tank.
Vtedy sa nenosili
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o autentickú vojnovú fotografiu. Pozrite sa však znova a tentoraz veľmi pozorne. Možno vás zaujme na túto dobu niečo veľmi nezvyčajné. Pozrite sa pozorne na vojaka v pravom dolnom rohu. Všimli ste si niečo zvláštne? Ak vás zasiahli dvoje hodinky, ktoré má jeden z vojakov na sebe, máte pravdu. Na tú dobu to bolo určite niečo netypické. Tento jav odkazoval len na jednu vec – bol to falzifikát!
Áno, uvažujete správne. Táto fotografia bola zinscenovaná. Ale prečo sa to stalo? Mnohí veria, že Kremeľ chcel napodobniť Spojené štáty. Chvíľu predtým, ako vznikla táto snímka, obletela svet ďalšia a rovnako ikonická fotografia. Bola to práca fotoaparátu Joea Rosenthala, ktorý zachytil amerických námorníkov na japonskom ostrove Iwo Jima v Tichom oceáne. Vo februári 1945 americkí vojaci bojovali za vztýčenie americkej vlajky na neúrodnom kopci práve na tomto ostrove. A podarilo sa im to.
Lepšie ako Američania
Vďaka úspechu sa film okamžite zapísal do análov amerických dejín. A to sa vtedy nepáčilo Stalinovi, ktorý to isté chcel pre svoju krajinu. Amerika predsa nemohla byť opäť vpredu. Bolo potrebné konať rýchlo. Fotenia sa ujal fotograf Jevgenij Chalděj, ktorý si vlajku priniesol sám! Bol ušitý z obrusov. „Zamieril som do skladu agentúry TASS,“ vysvetlil autor o polstoročie neskôr. „Skladník Griša Lubinskij bol milý židovský priateľ. Požičal mi nejaké červené obrusy, ktoré sa používali na stranícke a odborové stretnutia. Vzal som ich domov a zavolal som svojmu krajčírovi Israelovi Solomonovičovi, že zajtra letím do Berlína a potrebujem nejaké vlajky.“ ušili sme, vyrezali a ušili tri vlajočky noc.“
Vylezte von a odfoťte sa
Spolu s tromi vojakmi, dva dni po dobytí Berlína, vyliezol na strechu a začal cvakať spúšť. Vraj použil celý film, podľa informácií vzniklo celkovo 36 fotiek, preto sa dajú nájsť aj trochu iné varianty. V tú istú noc Chalděj odletel späť do Moskvy, kde obrázky predstavil a bol za ne náležite pochválený. K dokonalosti chýbal už len jeden detail.
Nikto si nevšimol, že jeden z vojakov mal na oboch zápästiach náramkové hodinky. V dnešnej dobe by to nebolo nič nezvyčajné, ale vtedy to bolo iné. Počas 2. svetovej vojny to bol dôkaz zlého a neetického správania sovietskych vojakov na dobytých územiach. Bol to dôkaz rabovania. Podľa niektorých zdrojov nešlo o hodinky, ale o zápästný kompas, ktorý používali vojaci. Ale rozhodnutie bolo jasné – nech je to čokoľvek, musí to byť mimo.
Raz vyšla retuš
A tak bolo nariadené, aby boli hodinky vyretušované z fotografie. Chaldej ich teda špendlíkom vyškriabal z pôvodnej verzie. Hodinky ale zrejme odstránil len z jednej fotografie. K tomu negatívu sa potom pridalo viac dymu, aby to vyzeralo, že bitka stále pokračuje. Keďže sa však zachovali aj iné pôvodné fotografie nasnímané na rovnaký film, neželaný záber sa nakoniec dostal na verejnosť. Sám autor najskôr falzifikát fotografie poprel. „Je to dobrá fotografia, ktorá zachytáva dôležitý fakt,“ povedal. V ďalšom rozhovore potom dodal: „Nič som neinscenoval. Len som organizoval akcie.“ Pravda napokon vyšla najavo aj samotný Chalděj.
