Stonehenge, prehistorická pamiatka nachádzajúca sa v anglickom grófstve Wiltshire, je nepochybne jednou z najznámejších a najzáhadnejších prehistorických pamiatok na svete. Táto obrovská stavba, pozostávajúca z obrovských kamenných blokov usporiadaných do kruhového tvaru, vzbudzuje v ľuďoch už od nepamäti úžas a zvedavosť.
Presne účel Stonehenge je dodnes zahalený rúškom tajomstva. Teórie o jeho použití sa rôznia – od astronomické observatórium cez náboženské miesto uctievania až potom pohrebisko významné osobnosti. Isté je len to, že pamätník musel zohrať zásadnú úlohu v živote vtedajšej spoločnosti vzhľadom na obrovské úsilie a prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na jeho výstavbu.
Tajomstvo kameňov konečne odhalené
Existuje mnoho teórií o tom, kde a ako boli tieto masívne kamene prepravené na miesto. Niektorí výskumníci tomu verili sarsenove kamene mohli byť privezené z veľkých diaľok, napr modré kamene z Walesu. Iní predpokladali, že pochádzajú z bližšieho okolia, no presné miesto sa nepodarilo určiť. Špekulovalo sa aj o rôznych spôsoboch dopravy – od primitívnych drevených saní a valčekov až po zložité systémy pák a lán.
Kľúč k vyriešeniu tejto dlhotrvajúcej záhady sa prekvapivo ukázal ako rafinovaný vzorka kameňaurobené pri obnove Stonehenge v 50. rokoch 20. storočia. Tento exemplár putoval do Spojených štátov amerických, kde bol dlhé roky uložený v depozitári múzea na Floride. Len nedávno sa dostal do rúk profesora David Nashe a jeho tímu, ktorí na ňom vykonali podrobné analýzy pomocou najmodernejších technológií.
Obrie kamene pochádzajú z neďalekého miesta
Prelomový výskum, ktorý viedol profesor Nash, priniesol doslova revolučné výsledky. Podrobné skúmanie chemického zloženia a štruktúry vzorky umožnilo s istotou určiť, že kamene sarsena pochádzajú z lesov. West Woodslen 25 km od Stonehenge. Táto oblasť je charakteristická prítomnosťou obrích pieskovcových balvanov, preto bola ideálnym zdrojom stavebného materiálu pre pravekých staviteľov.
„Je naozaj vzrušujúce používať na pochopenie vedu 21. storočia neolitický minulosti a konečne odpovedzte na otázku, o ktorej archeológovia debatujú už celé stáročia,“ uviedol profesor Nash v reakcii na svoj prelomový objav. „Keď si uvedomíte, že vtedajší stavitelia mohli prepravovať a stavať tridsaťtonové kamene bez pomoci modernej techniky, s použitím iba primitívnych nástrojov a obrovského úsilia sa nestačíte diviť ich schopnostiam a odhodlaniu.“
Premiestňovanie týchto masívnych kamenných blokov, z ktorých niektoré vážia až 30 ton, muselo byť pre vtedajších obyvateľov neskutočne náročnou úlohou, ktorá si vyžadovala sofistikované plánovanie, veľké množstvo pracovnej sily a značné úsilie. Vedci sa domnievajú, že stavitelia pravdepodobne použili kombináciu pozemná a vodná doprava.
Trasa zjavne viedla z West Woods cez kopcovitú krajinu North Wiltshire, možno s použitím primitívnych saní a valčekov na ľahší pohyb po súši. Potom, čo dorazili k rieke Avonstavitelia mohli nakladať kamene na plte alebo primitívne lode a prepravovať ich po vode bližšie k miestu určenia. Posledný úsek cesty potom viedol opäť po súši k miestu, kde bol postavený Stonehenge.
Cesta kameňov bola dlhá stovky kilometrov
Pozoruhodné je, že kým sarsenové kamene pochádzajú zo vzdialenosti „len“ 25 km, menšie modré kamene použité v interiéri pamätníka boli transportované z oveľa väčšej vzdialenosti – z hôr. Presunuté kopce v západnom Walese, asi 200 km vzdušnou čiarou. Tento fakt len podčiarkuje mimoriadny význam, ktorý mala výstavba Stonehenge pre vtedajšiu spoločnosť.
Hlavný historik organizácie Anglické dedičstvo Susan Greaney dodáva: „Teraz si uvedomujeme, že stavitelia Stonehenge si kamene nevyberali náhodne, ale zásadný význam mal pre nich výber materiálu. Boli ochotní vynaložiť obrovské úsilie a dopraviť vybrané kamene z veľkých vzdialeností na stavenisko. To len dokazuje, akú dôležitú úlohu musel tento pamätník hrať vo vtedajšej spoločnosti.“
