Česká republika je krajina plná pokladov. Či už je to krásna príroda, historické pamiatky alebo kultúra, naša malá krajina má naozaj čo ponúknuť. Niet divu, že Česká republika láka návštevníkov z celého sveta, ktorí obdivujú krásy našich miest, hradov a zámkov, ale aj historické artefakty. Jednou z oblastí, v ktorej Česká republika obzvlášť vyniká, je história.
Nie je preto prekvapením, že sa v Českej republike z času na čas objavia unikátne archeologické nálezy, ktoré priťahujú pozornosť odborníkov i laickej verejnosti. Tieto objavy nám umožňujú nahliadnuť do života našich predkov a odhaliť tajomstvá dávno zmiznutých civilizácií. Vďaka nim môžeme lepšie pochopiť, ako ľudia žili v minulosti, čo ich trápilo a z čoho mali radosť.
Tento nález dnes pozná celý svet
Jeden taký fascinujúci nález sa našiel v malej dedinke v Českej republike. Tento objav doslova ohromil celý svet a stal sa senzáciou, o ktorej sa hovorilo ďaleko za hranicami našej krajiny. Odborníci ho označujú za jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov.
Ide o sošku s názvom Věstonická Venuša. Táto malá figúrka nahej ženy z pálenej hliny pochádza z obdobia mladého paleolitu, konkrétne spred 29 000 až 25 000 rokov. To z nej robí najstaršiu známu keramickú figúrku na svete.
Objav Věstonickej Venuše v roku 1925 bol skutočnou senzáciou. Stalo sa tak 13. júla pri vykopávkach, ktoré v oblasti medzi Dolními Věstonicami a Pavlovom na južnej Morave uskutočnil tím archeológa Karla Absolona. Sošku našli robotník Josef Seidl a technický vedúci výskumu Emanuel Dania v popolnicovej jame pravekého náleziska. Ležal rozlomený na dva kusy vzdialené od seba asi 10 cm spolu s kamennými nástrojmi a kosťami zvierat.
Na soške sa našiel odtlačok detského prsta
Věstonská Venuša meria 11,5 cm na výšku a 4,3 cm v najširšom mieste na bokoch. Vyrába sa zo zmesi hliny a vápenca a pri výrobe sa do materiálu dostali kúsky kostí a dreveného uhlia. Na prvý pohľad upúta výrazná štylizácia celej postavy. Tvár je takmer bez detailov, iba oči sú naznačené krátkymi šikmými čiarami.
Venuša nemá vymodelovaný krk, ale naopak mohutné ovisnuté prsia (ľavé je ešte väčšie ako pravé), výrazné boky a bruško s náznakom podkožnej mihalnice. Zadná strana nesie drážky pripomínajúce tukové záhyby. Na boku sošky bol odtlačok prsta dieťaťa, ktoré sa jej dotklo pred spálením. Koruna hlavy je zdobená tromi otvormi, do ktorých boli pravdepodobne pôvodne vložené vtáčie perá.
Objav Věstonickej Venuše vyvolal vo vedeckých kruhoch poriadny rozruch
Doteraz prevládal názor, že v období paleolitu ľudia ešte keramiku nepoznali a nepoužívali. Soška však jednoznačne pochádza z gravettienskej kultúry, respektíve jej mladšej fázy nazývanej pavlovien.
Účel a symbolika Věstonickej Venuše sú dodnes predmetom dohadov. Mohlo ísť o kultový predmet spojený s uctievaním žien ako darcov života a plodnosti. Tomu by zodpovedalo zdôraznenie ženských tvarov a atribútov. Podľa niektorých teórií mohla soška predstavovať ideál krásy ženského tela vo vtedajšej spoločnosti. Iní vedci sa domnievajú, že išlo o autoportrét skutočnej ženy – možno šamana alebo vysokopostaveného člena kmeňa. Môže to byť aj hračka, umelecký predmet alebo možno učebná pomôcka.
Pôvodnú sochu môžete vidieť len počas špeciálnych podujatí
Věstonská venuša je v súčasnosti uložená v Moravskom zemskom múzeu v Brne. konkrétne v zbierkach Inštitútu Anthropos. Nevystavuje sa však trvalo, ale len pri výnimočných príležitostiach. Väčšinou je preto nahradená vernou kópiou, takže aj bežní návštevníci múzea môžu vidieť, ako toto majstrovské dielo pravekého umenia vyzerá.
Ak by ste chceli vidieť originál Věstonickej venuše na vlastné oči, mali by ste si pozrieť špeciálne výstavy či podujatia Moravského zemského múzea. Tie sú spravidla vopred oznámené na webovej stránke múzea a v médiách. Soška má obrovskú hodnotu aj vďaka svojej jedinečnosti. V roku 2004 odhadli americkí antikvariáti jeho cenu na neskutočných 40 miliónov dolárov (približne 860 miliónov korún).
