Hovorí sa, že úspešní ľudia vstávajú po zotmení. Ale život ranného vtáčatá nie je pre každého. Ak ste počas dňa príliš unavení alebo podráždení, možno by vám pomohlo, keby ste si mohli pospať.
Budík zvoní ešte za tmy a vodiči sa už pripravujú na rannú špičku. Všetci mieria do práce a školy a na cestách sa často vykonávajú rôzne práce. Toto je otrava! Navyše jesenné a zimné mesiace patria v tomto smere k najproblematickejším. Dlhé rady však neznamenajú len nepríjemnú cestu do práce a vytočeného vodiča, napodiv sa môžu začať prejavovať aj na našej psychike. Dopravný stres môže podľa odborníkov viesť k zvýšeniu hladiny kortizolu a zároveň prispievať k celkovej únave a podráždenosti počas dňa.
Kedy ísť správne spať
Ďalším aspektom však je, že mnohí z nás jednoducho nemôžu ísť skoro spať. Naopak, ponocovanie s mobilom v ruke je čoraz bežnejšie. Ak sa však chceme pravidelne zobúdzať napríklad o šiestej ráno, mali by sme správne zaspať pred polnocou. Muži potrebujú sedem až osem hodín spánku, no ženy sa toho prekvapivo nevedia nabažiť. Kvôli vyššej psychickej záťaži a pre udržanie hormonálneho zdravia by mali spať osem až deväť hodín. Ak chceli ženy vstávať o šiestej ráno, mali by zaspať okolo deviatej večer. Naopak, muži „až“ okolo desiatej.
Zaspávanie po polnoci by mohlo mať zdravotné účinky na telo aj psychiku. Nedostatok kvalitného spánku oslabuje imunitný systém, čo vedie k väčšej náchylnosti na rôzne ochorenia. Hrozí aj vznik chronických ochorení ako cukrovka či vysoký krvný tlak, prípadne srdcové problémy. Trpí však aj pamäť a schopnosť sústrediť sa. Môžu sa objaviť depresie, úzkostné poruchy alebo „len“ podráždenosť, zlá nálada a zvýšená únava. Narušenie prirodzeného spánkového rytmu často vedie k poruchám spánku a zaspávaniu. Zároveň v tele stúpa hladina stresových hormónov v krvi, ako je kortizol.
Niekto len ráno „nepracuje“.
Ale sú aj iné dôvody, prečo ranné vstávanie nie je pre každého. Mnohí ľudia sú jednoducho takzvané sovy. To znamená, že sú prirodzene produktívnejšie večer. Počas dňa nie sú dostatočne výkonné a na svoje okolie môžu pôsobiť akosi pomaly. Motivácia prichádza až v neskorých popoludňajších hodinách. Títo ľudia radi chodia spať po polnoci, pretože v noci pociťujú nárast tvorivej energie a dobre sa koncentrujú na prácu. Naopak, skoré vstávanie je pre nich skôr stresovým faktorom.
Skoré vstávanie samozrejme nie je vhodné pre ľudí, ktorí pracujú dlho do noci alebo dokonca majú nočné zmeny. Každý má tiež svoje rituály. Niekto si len nechce skrátiť večer, po celom dni si chcú vychutnať svoj obľúbený film a pohár vína po boku partnera na pohovke – a ideálne bez detí. Ale na to všetko by sa musel pripraviť, keby mal ísť na súd už o deviatej večer. Iní ľudia napríklad večeria až okolo deviatej. O šiestej ráno by však hlad nepociťovali. Iní môžu mať pravidelné večerné aktivity ako kurz alebo záujmový krúžok.
Skrátka a dobre, každý sme iný. Zároveň sa v súčasnosti zvyšuje počet tých, ktorí sú časovo flexibilní, napríklad preto, že pracujú z domu. Môžu tak dokončiť dôležitý projekt až do neskorého večera s vedomím, že nemusia skoro ráno vstávať, aby prišli do kancelárie o siedmej. Ale vstávanie nie je len záležitosťou zamestnania. Napríklad mamičky s deťmi sa určite potešia, ak ich uzlíček radosti nebude budiť každých dvadsať minút a ak sa vďaka nemu aspoň raz vyspia.
Veľkým problémom je aj víkendové vstávanie. Kým odborníkom je jasné, že pre ľudský organizmus je najdôležitejšia pravidelnosť, teda rovnaký čas zaspávania a vstávania, mnohí si radi prispia aj v sobotu či nedeľu. To je škoda, pretože si môžeme narušiť svoj biologický rytmus. Zároveň nevieme dohnať spánkový deficit.
