V horskej oblasti neďaleko historickej pevnosti Ayanis v Turecku objavili archeológovia unikátny nález – sochu, ktorá fascinuje svojou veľkosťou a precíznosťou spracovania. Táto bazaltová pamiatka otvára dvere do histórie kultúry, ktorá je dodnes záhadou.
Medzi horami a ruinami dávnych osád sa archeologické tímy už roky snažia odhaliť stopy života, ktorý v tejto oblasti prekvital pred tisícročiami. Každý nový objav svedčí o technických zručnostiach a umeleckom cítení vtedajších ľudí. Novonájdená čadičová socha zaujme nielen svojou monumentálnou veľkosťou, ale aj tým, čo predstavuje – odkazom na civilizáciu Urartu, ktorá kedysi vládla tomuto regiónu.
Tajomstvo čadičovej sochy
Táto socha vyrobená z jedného kusu čadiča je takmer dva metre vysoká a jeden meter široká. Váži približne jednu tonu. Na jej povrchu je stále možné rozoznať jemné detaily, aj keď je poškodená – napríklad zlomený krk naznačuje, že kedysi bola ešte pôsobivejšia. Kto ho vytvoril a aký bol jeho účel, je však stále predmetom vyšetrovania.
Archeológovia predpokladajú, že socha mohla predstavovať dôležitú postavu, možno boha alebo kráľa. Jeho pevné tvary a geometrické proporcie svedčia o precíznej práci vtedajších remeselníkov. Civilizácia Urartu, ktorá sa vyvinula medzi 9. a 6. storočím pred Kristom. AD, bola známa svojimi architektonickými a umeleckými schopnosťami.
Historický kontext a miesto objavu
Oblasť, kde bola socha objavená, je len tri kilometre od pevnosti Ayanis, jednej z najvýznamnejších pamiatok Urartianskej ríše. Táto pevnosť stojí na brehu jazera Van a bývala centrom administratívy a kultúry. Nové archeologické nálezy v jeho okolí potvrdzujú, akú dôležitú úlohu tento región zohral v histórii.
Sochu našli počas vykopávok na mieste Garibin Tepe. Tento výskum uskutočnili archeológovia z tureckého ministerstva kultúry a turizmu v spolupráci s Atatürkovou univerzitou. Podľa vedúceho výskumu profesora Mehmeta Işıklıho ide o výnimočný objav.
Urartianskej ríše
Urartiská ríša, známa aj ako Kráľovstvo Van, bola mocným štátnym útvarom, ktorý existoval medzi 9. a 6. storočím pred Kristom v oblasti dnešnej východnej Anatólie, Arménska a severozápadného Iránu. Táto civilizácia sa rozprestierala okolo jazera Van a bola charakteristická svojimi pevnosťami ako Ayanis a sofistikovanými zavlažovacími systémami, ktoré umožňovali poľnohospodárstvo v nehostinných horských oblastiach.
Urartiánska kultúra bola preslávený svojou vyspelou metalurgiou, zbraňami a nádhernými šperkamiako aj majstrovská práca s kameňom. Náboženský život tejto ríše bol založený na uctievaní mnohých bohov, z ktorých najvýznamnejší bol Teisheba, boh búrok, a Haldi, hlavné božstvo kráľovstva. Urartiská ríša sa nakoniec zrútila pod tlakom nepriateľských nájazdov, predovšetkým Médov a Skýtov, no jej dedičstvo prežíva v podobe archeologických nálezov, ktoré odhaľujú vyspelosť tejto starovekej civilizácie.
Význam a ďalší výskum
Profesor Işıklı opísal sochu ako „monumentálne dielo“, ktoré nemá v tejto oblasti obdoby. Dodal, že urartijské umenie je stále nedostatočne preskúmané, najmä v oblasti sochárstva. „Tento objav je jedným z mála príkladov, ktoré nám ukazujú, akí majstrovskí boli vtedajší remeselníci,“ uviedol
Po nájdení bola socha prevezená do Van Museum, kde je konzervovaná a podrobne študovaná. Ďalšie rozbory pomôžu objasniť nielen účel sochy, ale aj jej symboliku.
Dôkaz starodávnej zručnosti
Urartiská civilizácia bola známa nielen svojím umením, ale aj výstavbou. Dokázala vytvárať monumentálne pevnosti a nástroje, ktoré predbehli dobu. Tento čadičový monument je ďalším dôkazom toho, že umenie a technika išli v tejto kultúre ruka v ruke.
Archeologické nálezy, ako je tento, nás naďalej učia viac o tom, ako ľudia kedysi žili, tvorili a komunikovali. Každý nový objav je kúskom skladačky, ktorý nám pomáha pochopiť minulosť a jej vplyv na dnešok.
Čadičová socha nie je len kameň – je svedectvom doby, kedy kultúra a remeslo dosahovali neuveriteľnú úroveň. Čo nám ešte môže povedať o tejto civilizácii? Tešíme sa na ďalšie objavy, ktoré možno úplne prepíšu to, čo vieme o histórii.
