Slepá veštkyňa Baba Vanga, ktorú mnohí prezývajú „bulharský Nostradamus“, po sebe zanechala množstvo proroctiev na dlhé roky dopredu. V mnohých z nich zlyhala, ale zároveň sa jej v niektorých dôležitých podarilo uspieť. Za zmienku stojí napríklad 11. september, brexit alebo cunami a zemetrasenie, ktoré v roku 2020 zabili v Ázii približne 400 ľudí.
Začiatok konca sveta
Rok 2025 je jedným z rokov, ktoré v predpovediach zosnulého vedca vystupujú negatívne. Baba Vanga verila, že v tom istom roku vypukne v Európe veľká vojna, ktorá by mohla ohroziť obyvateľstvo a potenciálne viesť ku globálnej apokalypse. Podľa niektorých správ mala dokonca spomenúť aj samotného Vladimíra Putina a možnosť, že Rusko ovládne svet.
Konkrétna predpoveď na najbližšie roky hovorí, že začiatok konca sveta nastane v roku 2025 a k úplnému vyhynutiu ľudstva dôjde v roku 5079. Medzitým sa podľa Vanga Európa dostane pod moslimskú nadvládu v roku 2043 a to najneskôr do roku 2076, na celom svete nastane návrat komunizmu.
Kybernetika a vzácna návšteva
Baba Vanga tiež varovala pred kybernetickým kolapsom v roku 2025 a predpovedala koordinované kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru. V niektorých verziách by to mohlo upozorniť na medzery v digitálnej bezpečnosti. Problémy by mali nastať aj na strane umelej inteligencie, ktorá by sa mohla vzbúriť.
Bulharský veštec tiež predpovedal, že budúci rok sa ľudstvo prvýkrát stretne s mimozemskými bytosťami, ktoré budú chcieť, aby sa o ich prítomnosti všeobecne vedelo. Podľa nej by nás mohol čakať prvý kontakt s mimozemšťanmi.
Prírodné katastrofy
Pokiaľ ide o klimatické zmeny, Baba Vanga tiež predpovedala, že bude viac prírodných katastrof. Okrem povodní a hurikánov by sme mali konkrétne hovoriť o veľkom suchu a s ním spojených požiaroch. Zároveň by podľa jej predpovedí mali všetky tieto katastrofy zasiahnuť aj miesta, kde sa doteraz nevyskytovali.
Pozitívne správy
Ak sa chceme zamerať na pozitívnejšiu notu, Baba Vanga predpovedala, že do roku 2025 budú môcť vedci a lekári urobiť dôležité kroky vpred, vďaka ktorým sa im podarí predĺžiť priemernú dĺžku ľudského života. Konkrétne by malo ísť o pestovanie orgánov v laboratóriách, čo by pomohlo tým, ktorí čakajú na transplantáciu.