V polovici 80. rokov na titulke časopisu National Geographic objavil fotografiu dvanásťročného afganského dievčaťa so zelenými očami. Jej pohľad plný strachu a vzdoru uchvátil milióny ľudí na celom svete a stal sa symbolom vojnou zmietaného Afganistanu. Dievča, vtedy známe len ako „afganské dievča“, zachytil fotograf Steve McCurry v utečeneckom tábore na pakistansko-afganskej hranici.
Sharbat Gula pochádza z oblasti Afganistanu, ktorá bola zasiahnutá sovietskou inváziou v 80. rokoch. Ako šesťročná prišla počas bombového útoku o oboch rodičov. Spolu s babičkou a súrodencami podnikla nebezpečnú cestu cez zasnežené hory do Pakistanu, kde našla útočisko v utečeneckom tábore Nasir Bagh. Život v tábore bol ťažký, no bezpečnejší ako v jej vojnou zničenom rodnom Afganistane.
Práve v tomto tábore v roku 1984 Steve McCurry odfotografoval vtedy 12-ročného Sharbata počas školského dňa. Fotografia, ktorá neskôr obletela svet, vznikla za nezvyčajných okolností. V paštúnskej kultúre nie je bežné, aby ženy odhaľovali svoju tvár cudzím mužom. Miestna učiteľka presvedčila Sharbat, aby si na chvíľu dala dole šatku. Výsledný obrázok uverejnený na titulnej strane časopisu National Geographic v roku 1985 zachytil dievča s prenikavými zelenými očami, ktoré odrážali strach aj vzdor.
Hľadá sa afganské dievča
Symbolom utrpenia utečencov sa stala Sharbat Gula, no jej meno zostalo neznáme. V roku 2002, po sedemnástich rokoch, sa McCurry vrátil do oblasti, aby ju opäť našiel. Po dlhom pátraní ju objavil v odľahlej dedine v Afganistane. Sharbat potom žila so svojím manželom a deťmi, ďaleko od akéhokoľvek pohodlia. Hoci si fotografa pamätala, výsledok ich prvého stretnutia nikdy nevidela. Na McCurryho sa neusmiala – vydaté ženy podľa kultúrnych pravidiel nesmeli prejavovať náklonnosť cudzím mužom. Na tomto stretnutí vyjadrila želanie, aby jej dcéry dostali vzdelanie, ktoré jej bolo odopreté.
Život plný skúšok
Sharbatov život nebol nikdy ľahký. Vydala sa ako trinásťročná a spolu s manželom vychovávali štyri deti, z ktorých jedno zomrelo v ranom veku. Rodina žila striedavo v Afganistane a Pakistane, kde sa snažili prežiť v ťažkých podmienkach. V roku 2016 však prišla ďalšia rana – Pakistanské úrady zatkli Sharbat za falšovanie občianskych dokumentov, ktoré jej umožňovali žiť v krajine. Po krátkom väzení bola deportovaná späť do Afganistanu, čo sama považovala za zradu.
„Pakistan bol pre mňa domovom. Nikdy som nečakal, že tamojšia vláda bude so mnou zaobchádzať tak kruto,“ povedala Sharbat po svojom návrate.
Vtedajší afganský prezident Ašraf Ghaní jej počas obradu daroval dom v Kábule a prisľúbil, že jej rodine bude poskytnuté vzdelanie a zdravotná starostlivosť. Napriek tomu sa Sharbat necítila v Afganistane bezpečne – jej sláva z nej urobila terč kritiky a možného nebezpečenstva.
Nový začiatok v Taliansku
Po páde Kábulu do rúk Talibanu v roku 2021 sa Sharbat rozhodla opustiť svoju krajinu. Talianska vláda jej ponúkla azyl a nový domov v malej talianskej dedinke. Tu konečne našla bezpečie a možnosť pre svoje deti splniť si svoje sny.
„Taliansko nám dalo šancu na nový život. Cítim sa tu slobodne“ povedala Sharbat v jednom z mála rozhovorov, ktoré poskytla. Hoci ju miestni takmer nespoznávajú, čo je s ňou v poriadku, jej príbeh zostáva inšpiráciou pre milióny žien a detí, ktoré čelia podobným osudom..