Konzumácia alkoholu, najmä vína a piva, je bežnou súčasťou mnohých spoločenských stretnutí a každodenného života. Hoci sa niekedy prezentuje ako zdraviu prospešný, odborníci varujú, že alkohol môže mať vážne negatívne účinky na pamäť, kognitívne funkcie a celkové zdravie mozgu, najmä u starších ľudí. Ako alkohol vplýva na zdravie v rôznych fázach života a kedy je vhodné jeho príjem obmedziť alebo úplne zastaviť?
Konzumácia alkoholu je obzvlášť riziková pre tínedžerov a mladých dospelých. Mozog pokračuje vo vývoji až do veku okolo 25 rokov, pričom najintenzívnejšie zmeny nastávajú v období dospievania. Alkohol v tomto období narúša proces dozrievania mozgových štruktúr, najmä prefrontálneho kortexu, ktorý je zodpovedný za rozhodovanie, sebakontrolu a dlhodobé plánovanie.
Dlhodobé štúdie ukázali, že dospievajúci, ktorí pravidelne pijú alkohol, majú nižšiu schopnosť koncentrácie a vyššie riziko vzniku závislosti v dospelosti. Zároveň je u nich väčšia pravdepodobnosť impulzívneho správania a problémov v sociálnych vzťahoch.
Potenciálne výhody alkoholu v dospelosti
V strednom veku sa často hovorí o takzvanom „paradoxe francúzskeho vína“. Štúdie naznačujú, že mierna konzumácia alkoholu – konkrétne červeného vína – môže mať pozitívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Polyfenoly a antioxidanty nachádzajúce sa vo víne, ako je resveratrol, môžu zlepšiť funkciu krvných ciev, znížiť zlý cholesterol a podporiť krvný obeh.
Mierne pitie je definované ako najviac jeden nápoj denne pre ženy a dva pre mužov. Prekročenie tejto hranice však rýchlo eliminuje zdravotné benefity a zvyšuje riziko obezity, hypertenzie a metabolického syndrómu.
V akom veku je alkohol škodlivý?
Podľa popredného neurovedca Richarda Restaka, autora Kompletného sprievodcu pamäťou, sa strata neurónov zrýchľuje s vekom, vďaka čomu je mozog náchylnejší na poškodenie. Tento proces začína okolo 65. roku života, kedy sa zvyšuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia. Konzumácia alkoholu tento stav ešte zhoršuje, pretože alkohol môže negatívne ovplyvniť neuronálne spojenia a znížiť schopnosť mozgu prispôsobiť sa zmenám, čo je kľúčové pre zdravé starnutie.
Štúdie tiež naznačujú, že alkohol ovplyvňuje nielen pamäť, ale aj rozhodovanie, učenie a emočnú stabilitu. Pravidelná konzumácia môže viesť k tichému zhoršeniu duševných funkcií bez toho, aby si to človek uvedomoval.
Restak odporúča výrazné obmedzenie alebo úplné vylúčenie alkoholu zo stravy po 65. roku života. Upozorňuje, že hoci malé množstvá alkoholu môžu byť tolerovateľné, žiadne množstvo nie je úplne bezpečné.
Tento názor podporujú aj ďalšie štúdie, ktoré ukazujú, že aj mierna konzumácia (napr. menej ako 100 gramov alkoholu týždenne) môže mať negatívne účinky na mozog a srdce. Okrem toho Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje alkohol medzi karcinogény, čo môže zvýšiť riziko niektorých druhov rakoviny, ako je rakovina prsníka, pečene alebo hrubého čreva.
Účinky alkoholu na zdravie mozgu a srdca
Pitie alkoholu poškodzuje mozgové bunky, najmä neurónové spojenia, ktoré sú kľúčové pre plasticitu mozgu. To ovplyvňuje pamäť, schopnosť učiť sa nové veci a riešiť problémy. U mladších ľudí sa mozog dokáže čiastočne zregenerovať, no s pribúdajúcim vekom táto schopnosť klesá.
Mierna konzumácia alkoholu môže znížiť riziko ischemickej choroby srdca, ale nadmerné pitie zvyšuje pravdepodobnosť hypertenzie, arytmie a srdcového zlyhania. Štúdie Európskej kardiologickej spoločnosti odporúčajú neprekračovať týždenný príjem 100 gramov alkoholu.
Riziko rakoviny a iných chorôb
Pravidelné pitie zvyšuje riziko rakoviny pečene, prsníka a hrubého čreva. Rakovina prsníka je dokonca spojená s konzumáciou jedného pohára alkoholu denne.
Alkohol ovplyvňuje aj psychickú pohodu. Aj keď môže krátkodobo pomôcť znížiť stres alebo úzkosť, z dlhodobého hľadiska zhoršuje príznaky depresie a úzkostných porúch. Môže byť spúšťačom ťažkých epizód u ľudí s genetickou predispozíciou k duševným ochoreniam
