Hoci švajčiarsky zákon na ochranu zvierat platí už od roku 2008, mnohých stále prekvapuje. V rámci svojho priekopníckeho prístupu k právam zvierat prijala krajina jedny z najprísnejších zákonov o ochrane zvierat na svete. A podľa webovej stránky Swissinfo je to jedna z najobľúbenejších kuriozít, na ktorú sa stále pýtajú všetci návštevníci.
Morčatá môžu pociťovať fyzickú bolesť z dôvodu osamelosti
Morčatá, známe aj ako morčatá, sú spoločenské zvieratá, čo znamená, že prirodzene žijú v skupinách a majú silné sociálne potreby. Osamelé morča môže byť v strese, depresii a môžu sa u neho objaviť fyzické ťažkosti súvisiace s osamelosťou. Každá kaviareň by mala mať aspoň jedného spoločníka, ktorý by jej mal poskytnúť vhodné sociálne a emocionálne prostredie.
Čo teda hovorí švajčiarsky zákon o chove týchto hlodavcov? Odporúča, aby boli morčatá aspoň dve, pretože bez spoločnosti sú osamelé. Samozrejme, nepredávajú sa len v pároch. Zdôrazňuje to aj Švajčiarsky federálny úrad pre bezpečnosť potravín a veterinárnu medicínu, ktorý uvádza, že „morčatá sú mimoriadne spoločenské tvory, ktoré nemožno chovať osamote“. Upozorňuje tiež, že „ideálna skupina pre morčatá sú dve alebo tri samičky a kastrovaný samček“. a zároveň upozorňuje, že konflikty medzi týmito zvieratami sa častejšie vyskytujú v skupinách, v ktorých sú len samice.
„Prenájom“ morčiat v prípade úhynu jedného z nich
Zaujímavou praxou je „prenájom“ morčiat. V situáciách, keď jedno z nich uhynie a majiteľ sa nechce natrvalo ujať nového hlodavca, sú k dispozícii služby, ktoré umožňujú „prenajať“ spoločníka. Tým sa zabezpečí, že osamelé morča má opäť spoločnosť a majitelia sa nemusia dlhodobo zaväzovať.
Zaujímavosťou je, že švajčiarska vyhláška o ochrane zvierat obsahuje podrobné usmernenia pre chov stoviek rôznych druhov. Príkladom je zákaz nútiť hydinu nosiť okuliare alebo kontaktné šošovky. Pravidlá chovu aspoň niekoľkých zvierat okrem morčiat sa vzťahujú aj na iné hlodavce: myši, pieskomily, potkany, degu a degu. V prípade vtákov medzi ne patria napr: Japonské prepelice, papagáje a kanáriky. Na druhej strane, domáce králiky sa môžu chovať samostatne len prvých osem týždňov ich života a potom by sa mali chovať v skupinách, ak je to možné. V opačnom prípade by mali mať možnosť aspoň počuť alebo cítiť iné králiky.
Kontroly dodržiavania týchto pravidiel pravidelne vykonávajú švajčiarske veterinárne orgány, ktoré tiež ukladajú sankcie tým, ktorí tieto pravidlá porušujú. To dokazuje, ako vážne berie Švajčiarsko dobré životné podmienky zvierat. V Poľsku sa už alpaky chovajú v pároch alebo malých stádach a čas ukáže, či to isté budeme na Slovensku uplatňovať aj pri morčatách.
