Chloramín je obľúbený dezinfekčný prostriedok, ktorý sa okrem iného používa na dezinfekciu vody na ochranu verejného zdravia pred chorobami, ako je cholera a brušný týfus. Odhaduje sa, že len v Spojených štátoch amerických konzumuje takto upravenú vodu viac ako 113 miliónov ľudí. V Európe sa táto látka používa v oveľa menšom rozsahu, ale aj ona je bežná.
Tím výskumníkov z Arkansaskej univerzity a ETH Zürich identifikoval anión chloritramid (Cl-N-NO2-), ktorý je konečným produktom rozkladu anorganického chloramínu. Hoci jeho toxicita ešte nebola stanovená, vedci zaznamenali podobnosť zlúčeniny s inými toxickými látkami, čo je znepokojujúce a poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu v súvislosti s možným ohrozením verejného zdravia.
Vedci už desaťročia predpokladajú, že takáto súvislosť existuje, ale zatiaľ sa im ju nepodarilo experimentálne dokázať. Skupina profesora Juliana Faireyho začala pátrať pred viac ako desiatimi rokmi. – Ide o veľmi stabilnú zlúčeninu s nízkou molekulovou hmotnosťou. „Bolo nesmierne ťažké ju nájsť a najťažšie bolo dokázať, že má nami navrhovanú štruktúru,“ povedal Fairey.
Dôležitý objav vyvoláva ďalšie otázky
Kľúčovým krokom bolo získanie aniónu v laboratóriu, pretože to bol jediný spôsob, ako ho dôkladne analyzovať.
Zistenie, že Cl-N-NO2- je skutočne prítomný v pitnej vode, podľa vedcov vyvoláva otázky o možných zdravotných rizikách s ním spojených. – Je známe, že pri dezinfekcii pitnej vody môžu vznikať toxické vedľajšie produkty, ktoré majú dlhodobé účinky na zdravie, napríklad zvyšujú riziko vzniku rakoviny po mnohých desaťročiach pitia takejto vody. Zatiaľ sa však nepodarilo identifikovať látky, ktoré sú za túto toxicitu zodpovedné. „Už mnoho rokov je naším cieľom identifikovať ich a opísať mechanizmy, ktorými vznikajú,“ uviedol profesor Fairey.
Objav chlornitramidového aniónu je podľa neho dôležitým krokom v tomto procese. V ďalších fázach výskumu, ktorý prebieha v spolupráci s americkou Agentúrou na ochranu životného prostredia, sa bude posudzovať jeho potenciálny vplyv na ľudské zdravie.
– Aj keď sa ukáže, že nie je toxický, jeho výskum nám pomôže lepšie pochopiť mechanizmy podobných zlúčenín vo vode, vrátane tých škodlivých. A keď vieme, ako niečo vzniká, môžeme to lepšie kontrolovať, – povedal autor publikácie.
