Archeologický tím objavil na gréckom ostrove Kréta stopy, ktoré vo vedeckej komunite vyvolávajú značné kontroverzie. Približne 5,7 milióna rokov staré stopy spochybnili teórie, že ľudská evolúcia prebiehala výlučne v Afrike. Tento objav naznačuje, že aj predkovia moderného človeka sa mohli na území dnešnej Európy pohybovať oveľa skôr, ako sme si doteraz mysleli.
Fosílne odtlačky objavené v lokalite Trachilos na Kréte majú jedinečné ľudské črty, ktoré popierajú predchádzajúce poznatky. Palec na nohe je v jednej línii s ostatnými prstami, čo je charakteristické pre moderného muža. Na rozdiel od nôh primátov absentuje laterálna orientácia palca, ktorá je typická pre šimpanzy alebo gorily. Okrem toho je na stopách poznať typickú „guľu“ chodidla v prednej časti, ktorá u opíc absentuje.
Podľa vedcov, vrátane prof Pera Ahlberga z Uppsalskej univerzity sú tieto stopy jedným z prvých dôkazov bipedálnej chôdze (chôdza po dvoch nohách). „Tvar a anatómia týchto stôp jasne naznačujú, že patrili hominínom, čo zásadne mení náš pohľad na raný ľudský vývoj,“ povedal Ahlberg.
Stopy sa našli v piesočnatom teréne, pravdepodobne na brehu delty rieky alebo na brehu mora. Na rozdiel od známych prestaň s Laetoli v Tanzánii, ktoré sú staré 3,7 milióna rokov a vznikli v sopečnom popole, sú stopy z Trachilos takmer o dva milióny rokov staršie a dokazujú prítomnosť hominínov na európskom kontinente v čase, keď sa predpokladalo, že žili výlučne v Afrike.
Datovanie a geologické súvislosti
Datovanie stopových fosílií z Trachilos sa uskutočnilo analýzou sedimentárnych vrstiev, ktoré obsahujú fosílie morských mikroorganizmov tzv. foraminiferia. Tieto mikroorganizmy slúžia ako spoľahlivé ukazovatele veku geologických vrstiev. Kľúčovým vodítkom bola aj prítomnosť sedimentov spojených s Messinská slaná krízakeď Stredozemné more pred 5,6 miliónmi rokov čiastočne vyschlo.
Kréta v tom čase nebola ostrovom, ale bola spojená s pevninskou Európou. Tento fakt naznačuje, že hominini mohli migrovať medzi Afrikou a Európou oveľa ľahšie, ako sa doteraz predpokladalo. V období neskorého miocénu (pred 7 až 5 miliónmi rokov) bola oblasť Stredozemného mora pokrytá savanami a neprekážala mu ani nehostinná Sahara, ktorá vznikla až neskôr.
Spojenie s inými objavmi
Objav na Kréte prichádza po ďalších zisteniach, ktoré spochybňujú existujúce teórie o ľudskej evolúcii. V roku 2017 boli v Grécku a Bulharsku objavené fragmentárne fosílie druhu Graecopithecus, ktoré sú staré približne 7,2 milióna rokov. Tento druh, nazývaný „El Graeco“, mohol byť jedným z predkov hominínov, ktorí zanechali svoju stopu na Kréte.
Doteraz sa predpokladalo, že najranejší hominíni, ako napr Sahelanthropus tchadensis (7 miliónov rokov) resp Ardipithecus ramidus (4,4 milióna rokov), pochádzali výlučne z Afriky. Tieto africké druhy vykazujú znaky primitívnych ľudoopov, ako sú širšie päty alebo bočne orientovaný palec. Na rozdiel od toho, stopy z Trachilos majú zreteľne ľudskú anatómiu, čo vyvoláva otázky, či hominíny mohli vzniknúť nezávisle na viacerých miestach súčasne.
Kontroverzie a skeptické názory
Objav stôp z Kréty vyvolal búrlivú diskusiu vo vedeckej komunite. Kritici poukazujú na možnosť, že stopy nemusia byť nevyhnutne hominínové, ale že ich mohol vytvoriť iný druh primátov, napríklad gorila.. učiteľ Matthew Bennett z Bournemouthskej univerzity však upozorňuje, že žiadny z doteraz známych druhov primátov nevykazuje takú podobnosť s ľudskou chôdzou. „Stopy majú charakteristický tvar ľudského chodidla vrátane proporcií a polohy prstov. Toto nie je typické pre žiadne známe primáty,“ povedal Bennett.
Ďalšou námietkou je, že podobné znaky mohli vzniknúť konvergentnou evolúciou, teda nezávislým vývojom u rôznych druhov. Vedci však upozorňujú, že konvergentná evolúcia zvyčajne neprodukuje dokonale zladené postavy. Napríklad, ak stopy z Trachilos vykazovali iné vlastnosti, ako sú pazúry alebo rôzne usporiadané prsty, mohlo by to naznačovať iný pôvod. Nič také sa však nenašlo.
Dopad je teoreticky „mimo Afriky“
Existujúca teória ľudského pôvodu, známa ako „Preč z Afriky“, predpokladá, že hominíny sa vyvinuli v Afrike a do iných častí sveta migrovali až po miliónoch rokov. Objav na Kréte však túto teóriu silne spochybňuje a naznačuje, že európsky kontinent mohol zohrať oveľa významnejšiu úlohu v evolúcii človeka, ako sme si doteraz mysleli.
„Tento objav priamo spochybňuje zaužívaný príbeh ľudskej evolúcie a pravdepodobne povedie k zásadným revíziám nášho pohľadu na pôvod ľudskej rasy,“ povedal profesor Ahlberg. Otázkou zostáva, či vedecká komunita prijme fosílne stopy ako dôkaz prítomnosti hominínov v Európe počas neskorého miocénu.
Budúcnosť výskumu
Ďalší výskum v lokalite Trachilos sa zameria na analýzu stôp pomocou moderných technológií, ako sú 3D skeny, ktoré umožnia podrobnejšie štúdium ich anatómie. Výskumný tím tiež plánuje rozsiahlejší prieskum okolitých sedimentov s cieľom získať ďalšie fosílie, ktoré by mohli potvrdiť prítomnosť hominínov v Európe.
Objav fosílnych stôp na Kréte prináša nové otázky a výzvy. Ak sa potvrdí, že stopy sú skutočne hominínové, bude potrebné zrevidovať nielen geografické hranice ľudskej evolúcie, ale aj samotné základy nášho chápania toho, kde a ako ľudská rasa vznikla. Tento objav tak môže byť jedným z najzásadnejších krokov k pochopeniu našej dávnej minulosti.