Čistiť, čistiť, čistiť každý piatok a potom každé Vianoce. Myslím, že je to zábava.“ Tak spieva Pippi Dlhá pančucha, keď sa snaží urobiť poriadok v kuchyni, kde sa kôň preháňa v mori vianočných ozdôb a opica stále robí neporiadok. Nakoniec to Peppi vzdá, nechá opicu doma a vezme koňa do mesta.
Peppyho takmer anarchistický prístup k upratovaniu pobavil celé generácie. Má však Prussiluskan pravdu – nie je Pippi nebezpečná sama sebe, nebolo by pre jej zdravie škodlivé žiť vo vile Villeculla?
– Nie som si vedomý žiadneho presvedčivého vedeckého dôkazu, o ktorý by sa dalo oprieť. Pojmy ako „upratovanie“ a „čistota“ nie je ľahké definovať a používať, keď hovoríme o domácom prostredí,“ hovorí Johnny Lorenzen, výskumník z Inštitútu environmentálnej medicíny na Karolinska Institutet.
Herringbone je pre vaše zdravie prakticky neškodný
Existuje však niekoľko všeobecných článkov o tom, že by sa vo švédskych domácnostiach nemala nachádzať. V environmentálnom kódexe sa uvádza, že v obydliach sa musí udržiavať úroveň, pri ktorej „nedochádza k obťažovaniu ľudského zdravia“, a musia byť „bez škodcov a iných škodcov“, ako sa uvádza na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva. Uvádza sa v ňom tiež, že ten, kto bývanie užíva, je zodpovedný za zabránenie šírenia škodcov. Nie je však špecifikované, ktoré zvieratá sú vlastne parazitmi a škodcami. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa to týka všetkých zvierat, ktoré môžu predstavovať zdravotné riziko alebo spôsobovať nepríjemné pocity.
Čo to teda znamená konkrétne, ak to chcete previesť na to, ako často musíte drhnúť vaňu alebo vyprázdňovať odpadkový kôš v kuchyni? Prispeli ste k šíreniu škodcov, ak sa vodný kameň vznáša ako ortuť vo škárach kachličiek a banánové mušky sa delikátne povaľujú vo vašom hnedom vrecku na potravinový odpad?
– Som rozpoltený, ako na to odpovedať. Škodcovia sa môžu dostať cez rôzne predmety bez ohľadu na to, ako dobre ich čistíte. Potom môže byť potrebná dekontaminácia, aby ste sa ich zbavili. V skutočnosti neexistujú dôkazy o tom, že by šupináče alebo banánové mušky mohli byť zdraviu škodlivé, snáď s výnimkou alergií. Napriek tomu by sme sa však mali vyhýbať ich prítomnosti v našich domovoch,“ hovorí Johnny Lorenzen.
Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by muchy šupináče boli zdraviu škodlivé.
Alergény sa hromadia v domácom prachu
Iné nežiaduce živočíchy prinášajú jasné zdravotné riziká. Patria medzi ne šváby a potkany, ktoré môžu šíriť rôzne infekcie. Obe tiež uvoľňujú alergény, ale aj žiadaný pes a mačka. Všetky tieto alergény sa hromadia v domácom prachu, ktorý vo väčšine prípadov pozostáva zo starých kožných buniek a textilných vlákien. V domácom prachu sa môžu hromadiť aj alergény z roztočov, veľmi malých pavúkovitých tvorov, ktoré obývajú naše postele. Pre alergikov môže nečistenie domáceho prachu predstavovať zdravotné riziko.
Toto riziko pre alergikov sa odráža v dokumentoch, ktoré upravujú, ako často by sa malo vykonávať upratovanie v školách a škôlkach v súlade so všeobecnými odporúčaniami Agentúry pre verejné zdravie. Zdôrazňuje sa tu tiež, že prach môže obsahovať chemické látky, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu, ako sú spomaľovače horenia z elektroniky alebo zmäkčovadlá z plastov. Okrem toho je potrebné udržiavať v čistote všetky dotykové plochy, ako sú kľučky dverí a vypínače, aby sa znížilo riziko šírenia infekcie: keď sú ľudia blízko seba, baktérie a vírusy si ľahšie nájdu nových hostiteľov.
Zatuchnutý zápach, nie vždy plesne
Ale späť domov a do oblasti pôsobnosti Johnnyho Lorenzena. Jeho odbornou oblasťou je vnútorné prostredie v domácnostiach, na ktoré sa pozerá zo širšieho hľadiska, napríklad ako preplnenosť a plesne ovplyvňujú zdravie.
Pokiaľ ide o plesne, dá sa povedať, že táto téma je prinajmenšom chaotická.
Existuje množstvo štúdií, ktoré dokazujú, že bývanie v dome s príznakmi plesní je spojené so zvýšeným rizikom vzniku astmy. Podľa Johnnyho Lorenzena však nie je jasné, či v týchto štúdiách ide skutočne o plesne. Výskumníkov napríklad zvyčajne odradí zápach plesne: ak je cítiť zatuchlinu, potom je to pleseň.
Problém v tejto súvislosti spočíva v tom, že chemikálie, ktoré sa kedysi používali pri stavbe domov a ktoré vlastne chránia pred plesňami, sa po určitom čase môžu zmeniť na látky, ktoré páchnu rovnako ako plesne. Tieto látky, chlorofenoly, sú samy o sebe nezdravé a vo Švédsku sú od roku 1978 zakázané. Zostávajú však v mnohých domoch z čias miliónových programov a stále môžu spôsobovať zatuchnutý zápach.
– Tieto chemikálie sa však časom vyparujú. Podľa dnešného hodnotenia vo švédskych domácnostiach už žiadne toxické látky nezostali. Problémom je však samotný zápach, pretože pach plesní je vnímaný ako nepríjemný a u ľudí, ktorí v dome žijú, vyvoláva úzkosť, hovorí Johnny Lorenzen.
Skúma tiež zdravotné dôsledky preplnenosti. Dobre zdokumentovaným rizikom v tejto súvislosti je, že sa môžu ľahšie šíriť pôvodcovia infekcií. To sa okrem iného prejavilo počas pandémie, keď boli ľudia, ktorí žili blízko seba, vážnejšie postihnutí. Mohlo by v tejto súvislosti zohrávať úlohu upratovanie?
– Možno sa domnievať, že šírenie infekcie by sa mohlo znížiť, ak by boli všetky priestory v domácnosti klinicky čisté. Podľa neho je to však nereálna predstava.
Tréning imunitného systému na infekcie
Je však vždy zlé žiť s množstvom baktérií? Môžeme sa cítiť dobre, keď máme okolo seba baktérie a vírusy, ak nám nespôsobujú vážne ochorenia? Môže byť interakcia s niektorými infekčnými agensmi ako poslať imunitný systém do posilňovne?
Jedným z prvých, kto vyslovil túto myšlienku, je britský výskumník David P. Strachan, ktorý v roku 1989 napísal dvojstranový článok s názvom „Senná nádcha, hygiena a veľkosť rodiny“. Opísal v ňom, že deti, ktoré mali veľa súrodencov, menej často trpeli peľovými alergiami a ekzémami ako ostatné deti. Strachan predložil navrhované vysvetlenie: deti, ktoré majú veľa súrodencov, pravdepodobne dostanú viac infekcií od svojich starších súrodencov, keď sú mladšie, a to ich môže chrániť pred alergickým ochorením.
Odvtedy sa vyvinula tzv. hygienická hypotéza. Niekoľko rozsiahlych štúdií ukázalo, že deti žijúce vo vidieckych oblastiach so zvieratami alebo v početných rodinách majú ochranu pred alergickými ochoreniami.
V priebehu desaťročí sa pokusy o vysvetlenie rozšírili rôznymi smermi, ktoré sa okrem iného sústredili na črevnú flóru a užívanie antibiotík. Podstatou hygienickej hypotézy však zostáva, že imunitný systém musí byť vystavený mikróbom, aby dozrel a správne usudzoval. Dnes sa v tejto súvislosti diskutuje aj o autoimunitných ochoreniach, ako je celiakia alebo diabetes 1. typu.
Nikdy však nebol predložený žiadny pevný dôkaz. Presné mechanizmy opisujúce vznik alergií alebo autoimunitných ochorení nie sú známe, takže hygienická hypotéza nebola nikdy dokázaná ani vyvrátená.
Divoké myši spochybňujú hygienickú hypotézu
Nedávno však Jonathan Koke, výskumný pracovník z oddelenia mikrobiológie, nádorovej a bunkovej biológie, predstavil dômyselne navrhnutý experiment. Spolu s kolegami choval geneticky identické myši v dvoch rôznych prostrediach. Polovica z nich sa narodila z laboratórnych myší a od troch týždňov veku žila rovnako čisto ako bežné laboratórne myši, bez matiek. Druhé sa narodili z voľne žijúcich odchytených myší. Dlho žili v materiáli odobratom z fariem spolu so svojimi súrodencami a získali dobre vyvinutú črevnú flóru.
Výsledok sa vôbec nerýmuje s hygienickou hypotézou. Myši žijúce v prirodzenejšom prostredí s mikróbmi mali závažné alergické reakcie, silnejšie ako myši v čistom laboratórnom prostredí.
– Mnohí kolegovia výskumníci vyjadrili prekvapenie. Ja sám som bol otvorený všetkým výsledkom. Túto štúdiu som chcel urobiť už roky, ale bolo to ťažké, pretože divoké myši nie sú v laboratórnych podmienkach veľmi vítané. Teraz by som chcel pokračovať v práci s myšami v tomto smere. Chcel by som okrem iného skúmať, čo môžu rôzne faktory počas tehotenstva znamenať pre potomstvo,“ hovorí Jonathan Koke.
Čistenie je v zdravotníckych zariadeniach veľmi dôležité
V iných prostrediach je vysoká čistota nepochybne dôležitá. V zdravotníctve prebieha neustály boj proti potenciálne smrteľným baktériám. V tejto oblasti existuje množstvo poznatkov, predpisov a legislatívy. Na jej konci sa črtá švédsky zákon o zdravotníctve, v ktorom sa uvádza, že dobré hygienické štandardy sú predpokladom splnenia požiadaviek na kvalitnú starostlivosť.
Existujú podrobné usmernenia o tom, ako by sa malo vykonávať upratovanie v zdravotníckych zariadeniach, ktoré pripravila Švédska asociácia pre hygienu sestier, na ktorej spolupracujú lekári, sestry a ďalšie profesijné skupiny. V dokumente sa opisuje, do ktorých hygienických tried patria rôzne miestnosti a čo to znamená pre upratovanie. Priestory v hygienickej triede 0, v ktorých sa nachádza len administratívny personál a nie pacienti, by sa mali čistiť raz týždenne, vrátane čistenia vypínačov a kľučiek dverí. Pre hygienickú triedu 3, do ktorej patrí napríklad operačná sála a oddelenie starostlivosti o novorodencov, platia pre rôzne časti priestorov rôzne pravidlá: steny by sa mali čistiť denne, podhľadové svietidlá raz za mesiac.
– Naša odbornosť spočíva v popise toho, akú úroveň čistoty by mali mať rôzne predmety v zdravotníctve, t. j. či by niečo malo byť čisté, dezinfikované alebo sterilné. Nie je však našou úlohou rozhodovať o tom, ako sa táto úroveň čistoty dosiahne. Je to opísané v dokumentoch o verejnom obstarávaní a v niektorých prípadoch to vykonávajú upratovačky a v iných prípadoch zdravotnícky personál,“ hovorí Birgitta Litzi, hygienička v štokholmskom regióne a výskumníčka na oddelení laboratórnej medicíny Karolinského inštitútu.
Nedostatočná hygiena je príčinou všetkých infekcií súvisiacich so starostlivosťou
Podľa nej záujem o čistotu v zdravotníctve prudko klesol v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Zlom nastal, keď sa v 90. rokoch začali šíriť baktérie odolné voči viacerým liekom. V súčasnosti existuje mnoho štúdií, ktoré ukazujú, aké ťažké je udržať nemocničné zariadenia čisté, aby sa nešírili infekcie. Každý, kto sa stará o pacienta s multirezistentnými baktériami, je vystavený zvýšenému riziku, že sa sám nakazí rovnakými baktériami. Riziko je najväčšie, ak mal tieto baktérie aj predchádzajúci pacient. Riziko sa však zvyšuje aj v prípade nosičstva, teda ak predchádzajúci majiteľ zdravotníckeho zariadenia baktérie len nosil bez toho, aby na ne ochorel (a prípadne o nich nevedel).
Infekcia sa prenáša cez všetky povrchy, s ktorými pacienti a zdravotnícky personál prichádzajú do kontaktu. Stetoskopy, stojany na infúzie, manžety na meranie krvného tlaku alebo kohútiky umývadla – všetko, čoho sa dotknete, môže prispieť k šíreniu baktérií.
Približne 50 000 hospitalizovaných pacientov každoročne trpí infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou. Všetky prípady sú spôsobené (1) nezvládnutým čistením, napríklad infekčnými látkami ponechanými na respirátore alebo kľučke dverí, alebo (2) personálom, ktorý preniesol baktérie rukami alebo oblečením.
Verejné zdravotníctvo, žiaľ, nemôže zabrániť šíreniu infekcií. Podľa Národnej rady pre zdravie a ľudské služby sa ročne približne u 50 000 hospitalizovaných pacientov vyskytnú infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, často v močových cestách alebo v operačných ranách. To znamená, že približne každé tretie lekárske poranenie je infekcia spojená so zdravotnou starostlivosťou. Podľa Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne služby sa dalo predísť každej ďalšej infekcii.
Nemocnice majú dva spôsoby šírenia infekcie, vysvetľuje Birgitta Litsy. V jednom prípade bolo čistenie neúspešné a infekčné agensy zostali napríklad na respirátore alebo na kľučke dverí, ktoré prišli do kontaktu s chorým človekom. V druhom prípade zamestnanci preniesli baktérie prostredníctvom svojich rúk alebo oblečenia.
– Ide vždy o jednu z dvoch ciest nákazy. Musíme si položiť otázku: Aké čisté by podľa nás malo byť nemocničné prostredie so všetkým potrebným vybavením? Ak ho chceme udržiavať úplne sterilné, budeme ho musieť čistiť tak často, že je to nereálne z ekonomického aj praktického hľadiska. Môže sa však stať, že zdravotnícki pracovníci si budú viac uvedomovať, ako by mali pracovať so svojimi rukami a oblečením. Tam sa môže zvýšiť úroveň vedomostí aj u lekárov, ktorých základné vzdelanie neposkytuje dostatočné znalosti o hygiene,“ hovorí Birgitta Litsy.
Čistenie v nemocniciach si vyžaduje školenia
Súčasné smernice o čistení a hygiene sú podľa nej primerané. Otázkou je ich dodržiavanie. A je ťažké získať celkový obraz: upratovanie je súčasťou zdravotnej starostlivosti, ktorej chýbajú registre kvality alebo národné porovnania. Verejné obstarávanie je v rôznych regiónoch štruktúrované odlišne a vykonávajú ho rôzni dodávatelia.
– Upratovanie nemocnice si vyžaduje školenie o tom, ako sa tam má upratovať. Nie je to rovnaké ako upratovanie v škole alebo v kancelárii. Myslím si, že mnohí z tých, ktorí upratujú nemocnice, bohužiaľ nemajú dostatočné vzdelanie pre svoju prácu,“ hovorí Birgitta Litsy.
